Pink Floyd su paradna vec. Zacinal som na nich ako 12-13 rocny, potom velka pauza a teraz nedavno som sa k nim znova vratil. Treba si uvedomit, ze to nie je hudba o virtuozite, ale o niecom inom - o farbe, atmosfere a ovypovedacej schopnosti. Tolko ste im tu chudakom nalozili...

Po celom svete je strasna spusta kapiel, ktore sa im chcu vyrovnat a podobat a akosi to nejde...aj napriek mozno technickej priemernosti kazdeho clena zvlast. Dokopy to je particka, ktora nam odovzdava hudbu s obrovskou pridanou hodnotou. Ako pocujeme, nikto ich v podstate nedokaze napodobnit - vysledok je bud prilis mechanicky a kostrbaty, alebo rozvlacny...Pridana hodnota ich hudby je nepopisatelkny fenomen, ktory robi aj z jednoduchej folkovej vybrnkavacky Gilmoura vesmirnu odyseu. Jasne, ze to je progrock, progrock sa vyvija, co citam niektorych kritikov a hodobnych teoretikov, tak do tohto pojmu sa maju vraj zmestit vsetky platne, ktore obsahuju rozne nehudobne plochy, zvukove efekty, pripadne texty sleduju nejaky epicky dej, proste od Beatles po Meat Loafa, skoro vsetko

Ja na teoretikov kaslem, hlavne, co sa tyka tohto ich pohladu, PF tu boli pred nimi a budu aj po nich...a tak je to dobre!