Tomuto sa nedalo odolat. Suhr Classic PRO RW HSS.
Opat par superlativ - vyborne vibrujuci nastroj, ocelove prazce, elektroniku hodnotim ako topku za cely svoj gitarovy zivot (spolu s PRS a Suhr Modern), tie snimace su proste brutalne dobre, neskutocne dynamicke a fakt kralovsky vyriesene potaky, co sa tyka hodnot, nabehu, vysok, atd... atd...
Krk je oproti Modern-u viac tucny, citit aj vacsi radius a take to klasicke stratovske plentanie hrubych strun.
Gitara dosla s gigbagom Suhr, co mi spravilo nesmiernu radost, konecne ziadne tazke a velke kufre. Navyse je ten gigbag kvalitativne podobny MONO-u, ak to niektori poznate. Ale Mono je lepsi v tomto pripade.
Trosku ma zamrzelo tovarenske nastavenie. Asi to tak nastavuju "difoltne", ale struny boli ozaj vysoko, spolu s uvolnenym krkom. Dotiahnute, nastavene, vybavene. Radius kobylky bol zato nastaveny na milimeter presne s radiusom krku.
K zvuku asi nemam co pisat... je to vazny strat, spolu so vsetkym, co k zvukovo starym stratom patri.
Je to este surovina, nevyhraty nastroj, co sa tyka pocitu. Ale uz teraz sa tesim, co bude o rok.