Konecne som si splnil sen. Kupil som si Parkera. Bola to strela do neznama, nakolko som ju nemal kde skusit a ohmatat. Poznal som ju len z obrazkov a recenzii. Po par dnoch co ju mam, mozem s kludnym svedomym povedat, ze mi uplne sadla a nic lepsie som v rukach este nemal.
Prve co ma napadlo po otvoreni kufru bolo, aka je mala a posobi az krehko. Tento pocit vo mne pretrvava a este sa podvedome bojim na nej hrat. Utvrdzuje to aj jej skoro musia vaha nieco pod tri kila.
Telo je vyrobene z jedneho kusu smreku a k nemu lepeny krk z lipy. Telo hlavne zo zadnej strany ako sa napaja krk je neuveritelne tenke cca 2,5-3 cm a postupne prechadza ku koncu hlavy na hrubku asi 3-3,5cm. Nie je tam jedina rovna plocha. Vdaka tomuto tvarovaniu sadne na telo ako rit na serbel. Vsetky oslabene miesta su spevnene grafitom, tak isto je z grafitu aj hmatnik s 24 lepenymi prazcami z rychle temperovanej ocele. Krk je o nieco tlstejsi nez som zvyknuty z S-kovyh a RG-ckovych rad Ibanez. Celkovy vzhlad nastroja posobi nezvykle ako z ineho sveta, ale zaroven kompakte. Nazivo je este krajsia a posobi az magicky.
Osadena je dvoma HB DiMarzio a piezo snimacom Fishman v kobylke. Prepinat je mozne medzi HB krk, kobylka alebo vnutorne cievky oboch snimycov. K tomu je mozne primixovat piezo alebo navolit samostatne len piezo. Pri oboch typoch snimania nechyba tonovy clona a hlasitost plus celkova hlasitost. Do jedineho vystupu je mozne okrem klasickeho mono kabla zapojit prilozeny stereo kabel a poslat tak zvuk z magnetickych snimacov a pieza do dvocha samostatnych liniek.
Hlava uzamykatelna mechanika Sperzel, nulty prazec Graphtech a kobylka, to je vychytavka. Ziadne pruziny ako v beznych systemoch. Ohybany pruziaci plech s nastavitelnou tvrdostou pomocou plastoveho koliecka. Nastavit ide ako pevna, jednozvratna alebo obojzvratna. Funguje to genialne a nerozladuje sa. Pri tvrdsom hrani sa neozyva ziadne chvenie ako som bol zvyknuty z floydu. Uvidime ako sa osvedci dlhodobo.
Okrem toho, ze na telo sadne ako uliata, na krk sa hraje velmi pohodlne. A hmatnik? To je paraaaaada. Nizky dohmat, prsty sa len tak smykaju, vsetko ide zrazu lahsie a zistujem ako som krivy. Gitarka na sucho znie velmi konkretne a vyvazene a z celej gitary je citit prijemne vibracie. Charakteristicky je pre nu trocha perkusivny zvuk prave dosledkom ocelovych prazcov. Na sucho asi ako drnciace struny o prazce, len bez negativnych ucinkov na vysledny zvuk. Nie kazdemu to ale sadne. Mne to vyhovuje, leze z toho konkretny ton. Najviac som sa obaval zodranych prazcov. Mozem ju poslat pekne k panovi Parkerovi a on mi ju za urcite mierny poplatok posle preprazcovanu spat. Ale ked som ich zbadal, ze su ako nove, bez jedineho naznaku opotrebovania, a to je vyrobena v 97!!!, tak ma moje obavy presli.
Sustain. Fuuuuha. Pjekneeeeeeee. Toto som veru necakal. Krasa, krasa, krasa.
Zatial som ju skusal len cez Line 6 a velka pohoda, co nastavis to vyleze. Zvukovo je velmi variabilna, nastavit sa da naozaj od vyskoveho po pekny tucny zvuk. Zabava je kombinacia oboch typov snimania. Este ju nemam odskusanu na lampaci, takze uvidime. Som maximalne spokojny a v zrkadle s nou vyzeram dobre
