kedze som v tom prostredi vyrastal, vzdy som vedel, ze budem hrat na gitaru. od istej doby som uz bezne v kruhoch kamaratov vyhlasoval, ze hram na gitaru, aj ked realne som sa tomu este nezacal venovat. problem nastal, ked sme mali ist na skolsky vylet, dohadovali sme sa, ze si vezmeme spanielky a ze tam nieco strasne dobre zahrame. pruser bol len v tom, ze ja som na tu gitaru fakt este nezacal hrat, i ked kamaratom som tvrdil uplne ine. nezostavalo mi nic, len natiahnut na spanielku struny, nejako to naladit a co najrychlejsie sa nieco naucit, aby hanba nebola. to bolo mozno 2-3 tyzdne pred onym skolskym vyletom.
na vylete som sice neoslnil, ale ani ma neodhalili, ze to vobec neviem. kamarat - spanielkovy spoluhrac, ktory tvrdil dovtedy podobne ako ja, ze bezne odjakziva hrava (pretoze zhodou okolnosti tiez vyrastal v naozajstnom gitaristickom prostredi), bol v skutocnosti na tom od mna lepsie len o velmi malo, ktovie, kedy zacal hrat naozaj on
to sme mali 14 rokov. potom som uz na tu gitaru hraval fakt naozaj, venoval som sa, cvicil, nasetril na elektricku Jolanu a nasledne som sa ako 15 rocny pochvalil so svojim novym konickom doma. fotrovi som predviedol to najlepsie, co sa dalo. moc sa mu to nepozdavalo, tak ma nastastie zacal realne ucit, asi rok sme sa tomu intenzivne venovali. a potom som hral, hral, hral, az kym som neprestal a vsetko zase nepozabudal. a to uz sme tak niekde dnes. rockova legenda som sice uz bol, ale chystam sa byt znova a tentoraz uz naozajstna
ale myslim, ze zatial casu dost