Nemas pravdu, to je prave problem temperovaneho ladenia.
Taka je teoria, ale v praxi je to casto jedno, ved na gitare sa vela hra vibrato, vytahuju sa struny a tam sa drobne neladenie gitary uplne straca pri nedokonalych rukach gitaristu, ktore to rozladuju viacej
Sú tu tieto problémy:
Prvým je
oktávové ladenie, toto si veľmi málo ľudí dáva priebežne do poriadku a potom, keď si naladí struny, pri hraní vo vyšších polohách to už neladí. Málo ľudí si toto ladenie stráži, väčšinou sa to nastaví iba raz a dovidenia, a potom stačí zameniť struny za iný typ (hoci aj rovnakej hrúbky) a je to rozladené.
Druhým, dosť často opomínaným faktom je
výška strún na nultom pražci. Tento problém si všimne ešte menej ľudí. Typickým príznakom tohto problému je, ak gitara neladí v akordoch na spodných polohách, ktoré využívajú prázdne struny. Vplyvom príliš vysokého nuláku sú potom prvé štyri polohy kľudne aj o 7 až 10 centov vyššie, čo samo o sebe moc počuť nie je, ale v akordoch to "klepe" a neladia hlavne tercie ...
Pozor! Toto je častý dôvod toho, prečo gitara naladená presne podľa ladičky pri hraní v akordoch neladí a treba ju doladiť podľa ucha!Majú to od výroby často aj drahé značkové kusy, treba si to pomocou presnej chromatickej ladičky overiť! U gitár s pevným nultým pražcom sa to dá vyriešiť iba jemným dopilovávaním drážky struny. U gitár so zámkom nultého pražca je treba opatrne po desatinkách milimetra znížiť lôžko zámku (to je tá priehlbina v dreve), je to práca skôr pre gitarára ako pre domáceho majstra. BTW - niektoré lepšie Floyd Rose gitary majú možnosť plynule presne nastaviť malým tenkým imbusom výšku nultého pražca (height adjustable locking nut) - aj tá moja má túto vychytávku a využil som ju ako sa patrí.
Tretím problémom je
spôsob hry, veľa gitaristov sa pri hraní akordov "vešia na struny" a potom to zaručene neladí. Špeciálne často sa to stáva ľuďom, čo majú radi gitaru "proklatě nízko" - úplne prirodzená vec z anatomických dôvodov. Pre tých, ktorí trpia týmto problémom, odporúčam hrubšie struny a nižší dohmat.
Výška dohmatu sa tiež dosť prejavuje na nestabilite ladenia, gitary, ktoré majú vysoký dohmat, ladia vo vysokých polohách objektívne ďaleko horšie, lebo sa struna pri stlačení o pražec príliš naťahuje a potom už hodne závisí od uhlu dopadu prsta, či bude tón rozladený o dva alebo hoci o dvanásť centov. V kombinácii s problémom číslo tri vzniká často tristná situácia a treba to riešiť rozumným kompromisom.
Ďalším z problémov je
nesprávny spôsob ladenia u gitár s dvojzvratným tremolom (napríklad Floyd Rose). Často býva veľmi opomínaný fakt, že takáto gitara sa ladí
postupne od najhrubšej struny po najtenšiu niekoľkokrát za sebou!. Kým sa dostanem od hrubého po tenké E, pomery ťahov medzi strunami a vratnými pružinami sa ešte 5-krát zmenia, a potom predchádzajúce struny, ktoré predtým ladili, sú zrazu o trošku nižšie .... Riešením je opakovať ladenie dovtedy, kým to nesedí.
Nevhodná hrúbka strún (príliš tenké vzhľadom na použité ladenie) sa môže tiež podpísať na kolísavom nestálom ladení.
Nesprávny priehyb krku býva tiež často príčinou rozhádzaného ladenia v celom rozsahu polôh. Riešením je nastavenie geometrie krku nástroja.
Veľmi vážnou a známou chybou je aj
nepochopenie technického backgroundu problematiky ladenia a ladičiek. Človek potom ladičku, ktorá mu ukáže presne, ako mu struna na nástroji (ne)ladí, pokladá za nepresnú, nestabilnú a nespoľahlivú, naopak ladička, ktorej nevadí desať centov rozladenia hore-dole a stále ukazuje "in tune", je podľa takéhoto hráča "super presná a spoľahlivá". To sa samozrejme na samotných tónoch sluchovo moc neprejaví, zato akordy môžu byť značne "rozklepané". Z tejto kategórie hráčov sa potom neskôr často grupujú jedinci úplne zavrhujúci ladičky ako také a obhajujúci ladenie sluchom.
