RSS

[Spago]

nikdy ma velmi nezaujala tato gitara, ale ma perfektny clean zvuk.. zaujimalo by ma aky je rozdiel medzi vsetkymi modelmi.. kde su vyrabane tie modely co nie su vyrobene v amerike a preco su o dost lacnejsie? zvukovo je aky rozdiel medzi nimi?

[Spago]

Co nikto v tom nema ziadny prehlad?

[rastis]

Ono je to dost obsiahla tema, Fender vyraba/l modelov strasne vela, v roznych krajinach (USA, Japan, Mexico, Korea), v roznych obdobiach mal roznu kvalitu. Takze skus spresnit, co Ta zaujima. Alebo si zozen knihu Kytara Fender Stratocaster, vysla v ceskom jazyku.

Originally posted by Spago ...kde su vyrabane tie modely co nie su vyrobene v amerike a preco su o dost lacnejsie?...

... v Amerike je draha pracovna sila, preto vsetko, co sa robi inde (PC komponenty, elektronika, automobily...) sa da vyrobit (a predavat lacnejsie)...

[Pitu]

Vôbec sa nedivím ani takému Rasťovi, že sa mu nechcelo zatiaž odpovedať, dal si Spago tak obšírnu otázku, že by musel niekto napísať článok na niekožko strán. V Muzikuse práve beží o gitarách Fender seriá. Vyberám prvých 6 žastí:

Fender Stratocaster - 50 let

\"Pohodlne tvarovaná elektrická španielka so zabudovaným tremolom\" hlásalo záhlavie ponukového listu, ktorým vzmáhajúca sa firma na výrobu zosilňovačov Fender oslovila roku 1954 svojich dealerov. Vtedajšia cena nového Stratocastra bola necelých 250 dolárov. Dnes by tá istá ekonomická gitara mohla stáť i stonásobok pôvodnej ceny. V čase, keď sa Stratocaster začal objavovať v rukách country hudobníkov, a o niečo neskôr aj u vychádzajúcich hviezd rock\'n\'rollu (Buddy Holly), žudia ani nechceli veriť, že to, čo vidia, je naozaj gitara. Tichý, skromný a pragmatický Leo Fender ale netúžil šokovať.
Stratocaster vznikal ako ďalšie vývojové štádium svojho mladšieho brata Telecastra. (Leo sa nazdával, že po eliminovaní všetkých \"nedostatkov\" svojho solidbody prototypu sa jeho výroba ukončí a produkcia továrne sa sústredí už len na Stratocaster.) Dnes, po 50 rokoch, počas ktorých sa Stratocaster neprestal vyrábať v prakticky nezmenenej podobe, sa dá konštatovať, že táto \"elektrická španielka\" sa stala oficiálnym reprezentantom svojho druhu. Ak niekoho požiadate, aby nakreslil elektrickú gitaru, väčšinou z toho vyjde tvar Stratocastra. Táto gitara pôsobí tak jednoducho a logicky dokonalo, akoby bola potrebami hráčov a zákonitosťami vesmíru virtuálne definovaná ešte pred svojím skutočným vznikom a Leo Fender iba asistoval pri jej pôrode. O tom, že podža historických prameňov ku konečnej podobe Stratocastra občas pomohla aj náhoda a dobrá myšlienka sa ubrala vlastnou cestou aj napriek pôvodným zámerom jej tvorcov, prinesieme informácie v ďalšej časti tohto narodeninového miniseriálu.

50 rokov gitary Fender Statocaster (2.časť)

Ku konečnej podobe Stratocastra občas pomohla aj náhoda. Napríklad za svoj charakteristický prenikavý tón a frekvenčné posadenie vďačí pravdepodobne aj sluchovému postihnutiu Lea Fendra. Leo bol už v svojom strednom veku mierne nedoslýchavý a ako je známe, sluch sa stráca postupne od vyšších frekvencií. Sterling Ball, dnešný prezident spoločnosti Ernie Ball/Music Man, spomína ako ho jeho starý otec, Leov partner Tom Walker, prizval na skúšku novej basgitary: \"To, čo Leovi znelo mäkko ako maslo, bolo pre ostatných prítomných priostré. Presvedčiť ho, aby ubral na výškach, bol vždy ťažko vybojovaný zápas. Jeho problémy so sluchom sa prejavili na spôsobe, akým sa svet naučil počúvať gitary Fender. Rád si pozýval žudí do svojej vývojárskej dielne, prikladal skrutkovač na kobylku gitary, plastickú rukoväť na vaše ucho a nechával vás počúvať ako struna zvoní. Čím viac vibrácií, tým lepšie.\"
Zdravý princíp, na ktorom bol Stratocaster postavený, umožnil, aby sa dobrá myšlienka ubrala vlastnou cestou aj napriek pôvodným zámerom tvorcu. O 70. rokoch sa traduje, že k vývoju tejto gitary neprispeli ničím dobrým. Jednou z mála výnimiek je azda len päťpolohový prepínač snímačov, ktorý obohatil pôvodne trojpolohové zvukové spektrum o dve charakteristické medzipolohy. Paradoxné je, že tento čarovný zvuk, ktorý by sa dnes mohol javiť ako jeden z hlavných dôvodov, prečo medzi dva snímače Telecastra pribudol na Strate ešte tretí, sa Leovi nikdy nepáčil. Možno pre svoj zvukovo jemnejší charakter, ktorý viac než na priebojnosti stavia na farbe.

50 rokov gitary Fender Stratocaster, 3.časť

V tejto a ďalších častiach sa budeme venovať stručnému prehžadu jednotlivých vývojových etáp Stratocastra.

Strat I: (1954-1959) Pre toto obdobie bol typickým znakom javorový krk z jedného kusu dreva (svetlý hmatník s čiernymi bodkami) a s prístupom k tiahlu od hlavy s ladiacimi mechanikami. Profily krku a jeho rádiusy boli pomerne premenlivé. Z pôvodného širokého zaobleného profilu, používaného v roku 1954, sa v období 55/57 prešlo na ostrejší \"V\" profil. Neskôr sa stabilizovalo niekožko najpoužívanejších variantov známych ako \"C\", \"D\" a \"U\". Jaseňové telá boli roku 1956 nahradené jelšovými. Pôvodný dvojfarebný sunburst (žltá/hnedo-čierna) oživila roku 1958 aj tretia, červená farba. Charakteristický jednovrstvový pickguard bol k telu upevnený ôsmimi skrutkami.

Strat II: \"\"PreCBS\"\" éra (1959-1965) Prvé palisandrové hmatníky sa objavili na gitarách Jazzmaster roku 1958. O rok neskôr sa začali vyskytovať aj na Stratocastroch, čím sa ich ostrý zvuk mierne zjemnil a zagužatel. Pôvodne sa na zarovnaný javorový základ krku aplikovala pomerne hrubá palisandrová doska, tzv. \"slab board\", ktorej masívne rozmery boli pozmenené roku 1962. Odvtedy mali krky Stratocastrov tenší, palisandrový hmatník, zaoblený tak, aby kopíroval rádius krku a zachoval si rovnakú hrúbku deliacu struny od javorového základu. (V máji 1967 si zákazníci mohli objednať aj dvojdielny krk zložený z javorového základu a javorového hmatníka.) Začal sa uplatňovať 12\" rádius hmatníkov, ktorý bol podstatne plochejší než 7 1/4\" alebo 9 1/2\". Používali sa však všetky tri.
Pozmenil sa i pickguard. Pôvodný jednoduchý nahradil trojvrstvový s jedenástimi skrutkami. Mierne zelenkavá farba bola spôsobená nestabilnými vlastnosťami materiálu a miernym presvitaním strednej vrstvy. Telá sa zhotovovali väčšinou z jelše, ale pre \"blonde\" povrchové úpravy sa používali tiež jaseňové drevá. Výrazným predelom vo vývoji nástrojov Fender bol predaj firmy, o ktorom sa začalo jednať už roku 1964. Do vlastníctva spoločnosti CBS prešli výrobne a produkcia nástrojov 5. januára 1965.

50 rokov gitary Fender Stratocaster, 4.časť

5. januára 1965 prešli výrobne a produkcia nástrojov do vlastníctva spoločnosti CBS. Prečo sa tak stalo? Samotný Leo Fender sa na to pozerá z viacerých uhlov. V jednom z rozhovorov uvádza, že jeho podnik sa rozrástol nad mieru, ktorá bola pre neho únosná. \"Večer čo večer sme museli s Georgom (Fullertonom) zamykať až príliš veža dverí.\" Na inom mieste to doplňuje: \"Bol som chorý. Na prázdninách v Yellowstone roku 1955 som chytil streptokokovú infekciu. Mával som horúčky a držalo ma to až do roku 1967. V období 63/64 som už ani nerátal, že to prežijem. Chcel som si usporiadať svoje záležitosti. Nebyť tej choroby, pravdepodobne by som svoju firmu nikdy nepredal.\"
Dôsledky Leovej neprítomnosti neboli pre gitary Fender vežmi priaznivé, pretože predaj firmy sa na nich odzrkadlil postupným poklesom kvality.

Strat III: Prvá verzia pod CBS, (1969-1971) Symbolom invázie CBS sa stalo vežké písmeno F (neck plate, mechaniky). Ďalšími pravidelnými alebo príležitostnými znakmi boli: perleťové značky na hmatníku, pickguardy s bielym vinylovým povrchom, \"maple cap\" krky so separátnym javorovým hmatníkom a tiahlom inštalovaným spredu, od r. 1968 čierne logo, v období 65-67 boli výnimočne niektoré krky Stratov vybavené bindingom, ladiace kžúče Kluson nahradili r. 1967 mechaniky Fender, ergonomické skosenie na zadnej hornej hrane tela bolo plytkejšie a jeho tvar menej konzistentný, upúšťalo sa od pozláteného hardvéru, rozmery krkov variovaly v každom smere a začali sa medzi nimi objavovať aj obzvlášť hlboké a zaoblené.

Strat IV: Dekáda CBS, 1971-1981 V sedemdesiatych rokoch sa na Stratocastre vrátil pôvodný krk z jedného kusu javora, ale s typickou rozšírenou hlavou s dvomi párovými úchytkami strún a vyčnievajúcim tiahlom. K ďalším znakom patrilo trojskrutkové uchytenie krku, možnosť nastavenia jeho sklonu. \"Vylepšenia\" ekonomického charakteru sa dotkli aj mechaniky tremola a kobylkových kameňov.

50 rokov gitary Fender Stratocaster 5.časť

Strat V: \"\"de-CBS\"\" éra 81-85 Roku 1981 sa novým prezidentom exekutívy stal William \"Bill\" Schultz. Predzvesťou želaného návratu k pôvodnej kvalite bol model The Strat z roku 1980, na ktorom sa opäť sa objavili prvky, ako malá hlava a krk so štyrmi skrutkami. Billovi však bolo jasné, že na to, aby si stratocaster získal rešpekt, je potrebné priniesť viac než len kozmetické zmeny. Za týmto účelom si na pomoc prizval svojho bývalého kolegu z Yamahy, skúseného staviteža a muzikanta v jednej osobe - Dan Smith bol vo firme Fender hlavným dizajnérom ďalších 20 rokov. Jeho prvým príspevkom bol \"pretvorený\" The Strat z roku 1981, ktorý sa síce ešte nezbavil všetkých zdedených neduhov, ale definitívne ohlásil tzv. de-CBS éru. V druhej polovici 70. rokov sa množstvo lacnejších kópií stratocastrov a iných gitár Fender vyrábalo v Japonsku. Ich kvalita sa neraz viac než úspešne vyrovnala vtedajším americkým originálom. Bill Schultz sa rozhodol vyriešiť situáciu založením regulárnej japonskej pobočky firmy Fender Japan Co., Ltd. (1982). Začiatkom 80. rokov opätovne začal vzrastať záujem o stratocaster, za čo sa firma Fender v mnohom môže poďakovať hráčom, ako Eric Clapton, Mark Knopfler či The Edge.
Druhým výrazným faktorom, ktorý mal korene v 70. rokov, bol nárast záujmu o vintage nástroje. Roku 1982 sa objavili aj prvé reissue modely stratocastrov 1957 a 1962. Rok 1983 bol naopak v znamení hi-tech modelu Stratocastra Elite s aktívnou elektronikou. Do tohto obdobia siahajú i začiatky divízie Squier.
Vykúpenie 1985 Roku 1984 sa spoločnosť CBS rozhodla predať značku Fender. Tú roku 1985 odkúpil manažment na čele s Billom Schultzom a stratocastre opätovne našli svoje pôvodné ťažisko. Nezaobišlo sa to ani bez trhom vynútených metalových tápaní, ale od roku 1986 je k dispozícii model American Standard Strat ako optimalizovaná križovatka minulosti s prítomnosťou, značkovej kvality a relatívnej cenovej dostupnosti.

50 rokov gitary Fender Stratocaster 6. časť

1986-1995 Päťdesiatročná púť gitary Fender Stratocaster viedla nejednou slepou uličkou, ale bola to práve silná tradícia a kvalitne zapustené korene, ktoré jej nakoniec vždy pomohli vybalansovať rôzne dobové tlaky a vybočenia. American Standard sa ujal vďaka nenápadným funkčným vylepšeniam ako jednoduché tremolo ukotvené na dvoch skrutkách, masívne kobylkové kamene z akusticky kvalitného materiálu, reverzne vinutý stredný snímač, 9 1/2\"\" rádius, ale aj vďaka neporušenému dizajnu a návratu k pôvodným detailom ako malá hlava či štvorskrutkové uchytenie krku. V osemdesiatych rokoch však bola v plnom prúde \"miš-maš\" mánia domáceho modifikovania stratocastrov. Na silný humbucker pri kobylke a tremolo Floyd Rose doplatilo okrem CBS nástrojov aj zopár vintage stratocastrov, hlavne však firma Fender, ktorá sa napokon rozhodla radikálne reagovať na vzniknutú spoločenskú objednávku.
Contemporary Strat importovaný z Japonska uviedol Fender roku 1985 a o tri roky na to vrhol na trh aj shrederský H.M. Strat s dvojoktávovým hmatníkom, s baswoodovým telom bez pickguardu, snímačmi HSS/HSH a uzamykatežným tremolom Kahler. Každá epocha má právo na svoje pomníky, ale z dnešného pohžadu sa zdá, že väčšiu poéziu si uchovali skôr pôvodné, podomácky modifikované modely než na mieru šité hranaté čudá. Retro modely s humbuckerom implantovaným do tradičnej stratocastrovej formy sú v ponuke firmy aj dodnes, hoci v súčasnosti už vonkajšia forma snímačov nie je podstatná (HB vežkosti SC). V ôsmej dekáde však reagovali hráči na svoje potreby, prirodzene a bez zbytočného rešpektu k ikonám. Ich \"barbarstvo\" sa v konečnom dôsledku ukázalo ako kreatívne. Spoločnosť Fender sa poučila aj v tom, že sa oplatí vychádzať v ústrety požiadavkám zákazníkov a tak roku 1987 vznikol Custom Shop. Sériovú produkciu obohatili tiež nové modely stratocastrov série Artist (Eric Clapton, Malmsteen, Jef Beck, Robert Cray...).

Naposledy upravil martinlm, : 01.07.2006 o 13:35

[Spago]

Dik Pitu.. zaujimave citanie.. Skusim sa rastis spytat na tu knihu.. no v podstate som si to myslel, ze aj preto su drahsie.. taky fender z korei, alebo z japonska za taku dvacku(20000) moze stat za to? ci je to len to najhorsie co moze fender ponuknut?

[rastis]

Spago - neviem, ci momentalne Fender vyraba aj nejake modely v Japonsku. Videli sme s Robertom a Pituom nedavno jeden Fender Telecaster made in Korea. Islo o nejaku repliku starsieho rocniku. Gitara bola zhruba v cene Fender made in Mexico, ale na pohlad vyzerala kvalitnejsie. Moj nazor je, ze americke modely nie su o polovicu kvalitnejsie, ako su o polovicu drahsie, aj ked rozdiel tam urcite je.

Originally posted by Spago ...taky fender z korei, alebo z japonska za taku dvacku(20000) moze stat za to? ...

Fender za 20tisic moze byt kludne kvalitna gitara, aj ked nebude z USA.

[Roberto]

Japonsko stale vyraba modely, ale do europy sa nedovazaju. Neviem preco, ale su podstatne kvalitnejsie nez mexico a aj casto nez US modely. Len je ich problem zohnat. Predtym MIJ boli normalne radove modely, plus nejake vlastne divociny. Teraz MIJ su hlavne reissues vintage modelov.

[Majo Fero]

Sorry Spago, par dni som tu nebol (bol som v studiu). Mam nejake tie skusenosti ohladom Stratov. Inak mam doma aj tu knihu (a aj orig. Fender Am.Deluxe). Firma Fender: USA, USA Highway, Japan, Korea (Squier), Mexico. Najlacnejsie su Korea do 15000,-, potom Mexico a Japan do 30000,-, a USA od 28000,- do 900000,- (co som mal moznost vidiet). Fender ma v ponuke strasne vela modelov vo vela upravach a zvukovych moznostiach. Vyrabaju napr. seriu Vintage: Korea stoji do 10000,- a ma najlacnejsi hardware a snimace, drevo tiez nebude uplna bomba. Je to robota celostrojova. Mas na vyber jeden model v par farbach. Mexicky, Japonsky a USA Highway ich vyrabaju v cenach cca 30000,-. Vyzeraju podobne, ale maju vsetky prvky kvalitnejsie (drevo, mechanika, snimace,...), tiez je to robota strojova. Ale uz mas na vyber viacero moznosti profilov krku, snimacov a farieb. USA je na tom vo vybere dreva, snimacov, farieb a roznych odlisnosti najlepsie. Pouzivaju top drevo, mechaniky, farby plastov, ""vizualny dojem starosti nastroja"" atd. Ale aj ceny su ine (smerom hore). Dolezite pri vybere je mat jasno v tychto veciach: - aky typ krku ma gitara mat (hrubka krku, profil krku, typ prazcov) - kolko chces do gitary investovat - ci chces, aby bola vidno kresba dreva tela Toto je take moje zjednodusene voditko pri vybere Stratu u Fendra.

[Spago]

Majo myslel som prave teba, ze nieco napises, lebo ty mas asi dvoch stratov a tak som si myslel, ze asi niekde lietas.. a co tak si dat strata poskladat? minule som pozeral a zarazila ma cena fendra na akom hraje Eric Johson 5000$.. to asi preto, lebo to je ten z prvych 54´..

[proghopik]

Original Fendre z 50tych rokov sa na Ebay bezne predavaju aj za 25000$ ako zberatelske kusy. Ja som mal dva Straty: American Standard a potom jeden natural z roku 1976, ten stary mal podstatne lepsi zvuk, ostrejsi, lepsi sustain, akurat bol tazky velmi (telo z jasena). Takze neplati to celkovo, ze Straty z ery CBS su horsie.

[Majo Fero]

Progrocker: to mas pravdu, tazko povedat jednoznacne, ze ktore obdobie Fendra bolo zle a naopak ktore dobre. Co som cital o firme Fender, tak tam boli skor technologicke rozdiely a pouzivanie materialov. Ked mali malo kvalitneho materialu, tak robili gitary s lacnejsieho (menej kvalitneho). Rozdiel je v tom, ze v urcitom obdobi pouzivali toho ""menej kvalitneho"" viac ako na zaciatku. Spago: mam jeden original a jeden robeny (druhy robeny je uz v rukach A.J.). Origos by som nekupil, keby nebol za dobru cenu. Inak ta robena hra ako origos Fender. Mam tam ine snimace, tak je trochu ina vo farbe. Inak Zdenek Vavrusa ma na predaj strat (kopiu toho mojho origosu) s Noiseless snimacmi. Hral som pred tyzdnom nanu a v pohode gitka.

No ja som si zahral asi na 4 fenderoch a z toho hral dobre iba jeden kus (vlastní ho jeden známy zo Sečoviec). A ten znel, ako má! Šťavnatý fendrácky tón, ako od Blackmora, pohodlne hratežný, no paráda .... Ostatným Fendrom furt niečo chýbalo - zneli príliš tenko, hralo sa na nich nepohodlne kvôli vysokému dohmatu, rozlaďovali sa, brumeli ... Keď som minulé leto bol nahrávať, maník v štúdiu tam mal originál Fendra za 40k. Keď som vybalil svoju Yamahu (kto to nepoznáte, je to moderný nástroj typu superstrat), najprv tvrdil, že prečo hrajem na také pádlo, že kdeže sa to môže rovnať jeho luxusnému originál US kusu, že Yamaha je technická hračka a nie seriózna gitara. To ma trochu naštvalo a urobili sme potom test face to face, mal som v ruke jednu aj druhu, no a či veríte, či nie, Yamaha mala navrch. Tónom aj komfortom hry. Ten Fender znel ako z bakelitu, stredy a basy nikde, dosť slabý signál, sustain o dobrú tretinu kratší .... v tom zvuku bol samý drát, ale takmer nijaký tón, chýbala tomu šťava, také nejaké chcíplé to bolo ... mi to prišlo tak, akoby tam hrali iba snímače (tie mal dobré, Lace Sensors). Proste 40k by som za to nedal ani omylom! Sebakriticky však pripúšťam, že to môže byť aj v pazúroch, že mi tá gitara do nich skrátka nesadla. Aj to sa vraj stáva, a nerád by som bol zaujatý.

[Majo Fero]

Predator, clovek ktory je zvyknuty hravat na humbuckeroch (mozno je to tvoj pripad) si na Stratocaster s LaceSensors asi tazko zvykne. Ja hravam na stratoch a mal som v ruke Clapton s Gold LaceSensors a poviem ti, ze to bolo v pazurach. Nikomu sa nepacil, ale ja som ju skoro kupil. Mozno prave nikoho nezaujala, lebo nikomu nesedela v rukach, mne ano.

Na svoju gitaru mám vysoké nároky, čo sa týka komfortu hry. Proste nepatrím k tým, čo zahrajú na všetkom a dobre. S cudzou gitarou sa mi hraje väčšinou blbo. Som vyberavý a rozmaznaný :-) . Nie na značku. Na komfort hratežnosti a na zvuk. Krk musí byť tenký, plochý, a musí sedieť do ruky čo najlepšie, dohmat musí byť nízky, struny musia byť tenké - deviatky, snímače musia byť silné, keďže hrajem jemne a nie silovo. Nikde nič nesmie vadiť, prekážať, brzdiť, spomažovať. Preto mám rád moderné ergonomické gitary a nie vintage kusy, s ktorými musím bojovať, aby som z nich dostal tón. Minule som hral na starý asi 20-ročný Squier Telecaster s hrubým krkom, vysokým dohmatom, dvanástkami strunami a slabými snímačmi, a hralo sa mi blbo. Cítil som sa trápne, ako človek, čo na gitare začína hrať prvé tri týždne :-) Snáď ešte jeden môj vlastný postreh ... som si všimol, že keď mi gitara dobre sadne do rúk, poväčšine nemám problém z nej dostať presne taký tón, aký chcem, aj keď to nie je nič nóbl, ale štandardný sériový kus, a keď mi do laby nesedí, tak proste môže byť z neviem akých extra materiálov a od akého vychyteného výrobcu, a aj tak mi znie blbo (hoci inému by možno znela o 300% lepšie) ... zrejme má herný komfort a ergonomická konštrukcia nástroja väčší vplyv na zvuk, čo z toho hráč dostane, ako samotný použitý materiál. Fakt je asi zvuk v pazúroch.

[matkosafko]

pre mna je fender to co si predstavim ked niekto povie nasledovne dve slova: elektricka gitara