|
opossum
|
 |
« Odpoveď #15 kedy: 08. Február , 2007, 08:40:46 » |
|
Alto - totok som písal doma, tagže je to uš trochu mimo kontekst, ale aj tak:
Ono ako napísal rastis, tu sa nedá nejako schematicky radiť. Najdôležitejšia je spojnica ucho-mozgovňa-klávesnica...a vlastne každý muzikant sa snaží zrealizovať svoju predstavu. Ak sa pýtaš na také, že ako dosiahnuť napr. zvuk 60.rokov, tak ti poviem, že neviem. Veľa asi robí ekvalizácia, nájsť tie správne frekvencie. Teoreticky sa to dá riešiť tak, že budeš nahrávať na autentických nástrojoch z tej doby, čo je ale pre amatérov nedostupné a aj tak si myslím, že výsledok môže byť značne odlišný. Ale toto si určite nechcel počuť. Ja som sám často prekvapený výsledkom, keď niečo stvorím, tak si poviem - kua, toto znie ako starí dženesisi, ale vôbec neviem exaktne určiť, prečo to tak vlastne je, lebo ten celý reťazec je príliš zložitý. Čo sa týka reverbov samotných, tak som raz skúsil v SoundForge Acoustic Mirror, čo je vlastne reverb založený na impulzovej nahrávke v konkrétnom ambiente, a z toho sa "odvodí" reverb pre daný nástroj. Ale zdá sa mi, že je to viac použiteľné pre ozvučenie videa ruchmi, ako na hudbu. Preto používam TC Native, ten sa mi zdá uchu lahodiaci, neprodukuje žiadne príšerné artefakty ako v telocvični alebo v kúpelni.
Čo sa týka tých "historických" nahrávok, tak sa v minulosti používali dosť výrazné reverby (asi spring reverb, neviem) - napríklad Gombitová má na starších albumoch dosť výrazný reverb na speve.
Kopmpresory - ja som už napísal, že ich používam menej ako viac. Napríklad som na toto čítal názory v Muzikuse a boli veľmi rozdielne, napr. basgitara - jedni ju kompresujú a iní zas nie. Bol tam názor, že ani za nič, aby sa zachovala dynamika. Ja sa prikláňam k tomu, že radšej nie, ak hráč dokáže zahrať pomerne vyrovnane celú stopu, a sú samozrejme skladby, kde sa hrá viac citlivo a s dynamikou, takže tam vôbec nie. Takže je to všetko veľmi individuálne...
Rozdiel je samozrejme medzi živou nahrávkou a MIDI. Ja by som sa pri MIDI bez toho kompresora zaobišiel, pretože ako som napísal, veľa sa dá spraviť v samotnom MIDI a potom v audio už nemusíš nič upravovať. Aj keď samozrejme to čo som popísal (zarovnanie velocity) nie je úplne to isté, ako kompresor, lebo kompresor ti zmenší dynamiku, teda rozdiel medzi najväčšou a najmenšou amplitúdou sampla. Na basgitare tak dosiahneš vlastne "dlhší" (silnejší) sustain, ak sa to tak dá nazvať, čiže basa bude znieť akoby silnejšie (tučnejšie), ale toto sa dá vlastne upraviť v samotnom MIDI, keď si v sampleri upravíš obálku ADSR, čo sa bežne robí u basy alebo piána, pokiaľ nepoužívaš celé sample, ale v release fáze máš už len zaslučkovanú časť (čím šetríš miesto na disku - ale to už nie je dnes žiadny problém), ale vlastne tá obálka je dobrá vec, lebo si ušiješ ten nástroj "na mieru"...Ja sa snažím urobiť teda čo najviac v MIDI, lebo som na to zvyknutý, s audiom sa nehrám toľko, lebo nemám dosť skúseností, takže si sám nevyrábam kompresie, ale používam presety, napr. soft knee, žiadne tvrdé brutálne kompresory, lebo to potom strašne poznať - nahrávka doslova nerirodzene dýcha...
Aha, a ešte prečo napr. nepoužívam kompresor pri masteringu, len na jednotlivých stopách: lebo potom sa síce zosilnia tiché pasáže, zdá sa, že celá nahrávka je čitateľnejšia, ale je to podľa mňa len taká ilúzia, lebo sa tam stratí veľa dynamiky a vždy činely znejú akosi z diaľky, sú veľmi slabé, lebo ony sú prirodzene špičkami a keď tam ešte jebbneš kompresor, tak sa stratí ten attack na začiatku, lebo ho už nemôžeš vyhnať nad nulu a počuješ z nich vlastne len ten sustain a release, už len ten sykot, lebo tie oproti atacku zosilneli. Toto som si všimol napr. na nahrávkach Elánu a mne to dosť vadí, ja mám rád, keď činely počuť celé zretelne, lebo veď aj keby sa nahrávali v reále každý škopek na samostatný mikrofón, tak ich máš k dispozícii zretelné a môžeš ich dokonale editovať, teda ich "vypichnúť" - ale pri tej kompresii z nich vyleze podľa mňa taký paškvil, že aš! Ja tvrdím, že silná kompresia je pre nahluchlých, ktorí sa nenaučili vnímať a počúvať hudbu, ale to je dnes dosť všeobecný jav, vzhľadom na to, aká hudba sa dnes hrá a aké ekvalizačné presety sa dávajú do prehrávačov a podobne.
Samozrejme mi tu bude niekto oponovať, ale je to zase len vec vkusu a toho, čo tam chcem počuť, a podľa toho potom hľadám cestu, technológie a metódy...
Keď mám porovnať, aký mastering sa mi páči, tak napríklad Chinaski - tam sa mi zdá, že snáď ani nie je použitá žiadna kompresia, ba ani maximizer, iba normalizácia (čo sa dnes prakticky už nepoužíva), ale môžem sa mýliť, nemám o tom žiadne info.
Takže konečný záver je asi: skúšať a skúšať a nevzdávať sa!
Tak čil nevjem, či som ťa nedomotal vyše, jak som stel.
|
