Tak pridam aj ja svoju zbierku
1. Fender Strat - uplne bezny mexicky standard z roku 99, povodne snimace, bola to moja prva seriozna gitara takze k nej mam taky zvlastny vztah, uz som ju vela krat chcel predat, v poslednom case som ju ale zase zacal nosit na koncerty a znovu objavujem jej caro
2. Ernie Ball Music Man Silhouette z roku 01 - Okrem toho ze je vyborne spracovana ma tato gitara asi najlepsi najlepsi krk aky existuje, myslim si to ja aj vsetci ludia co ju chytia do ruky. Povodne snimace (DiMarzio Paf Pro, singel tiez DiMarzio ale oznacenie si nepamatam), tremolo na 2 sroboch, zamykatelne mechniky Schaller, celkom dobre to drzi ladenie. Farba je dost divna, je to cervena perlet ale za denneho svetla vyzera uplne inak ako na fotke, celkovo je to dost tazke zachytit na fotkach. Na tuto gitaru som dost haklivy, nie je na nej jediny skrabanec a okrem osuchaneho hmatnika vyzera ako nova, na koncerty ju moc nenosim lebo keby som ju doskrabal tak ma asi j..ne.
3. Gibson SG Standard z roku 1999 - Opat klasika, mam tam povodne snimace, je to asi moja najoblubenejsia gitara, asi preto lebo som vyrastal na Black Sabbath
Celkovo mi tato gitara najviac sedi zvukovo aj ergonomicky. Sice pada na hlavu ale siroky kozeny pas to vyriesi.
4. Zatial posledny prirastok - Greco 59-50 - Je to lawsuit Les Paul z roku 83, v podstate replika 59 LP. Long tenon, binding ako na gibsonoch, snimace su vymenene, tieto su zrejme DiMarzio Super Distortion, aspon to mi povedali "Tokai Forum". Vidno ze byvaly majitel v Japonsku tuto gitaru nesetril ale ked som ju uvidel na ebay tak som si povedal ze ju musim mat, ten osuchany vzhlad sa mi vylozene paci, zvukovo je to myslim klasicky Les Paul, proste "neni o com", podarena gitara.