Progrocker: S Meddle s tebou uplne suhlasim. Echoes je majstrovske dielo. Zvlastny bol ich posun k istej komercnosti na Dark Side, aj ked je to podla mna uplne uchvatna doska, aj ked o inom, ako bola Meddle. Uz to, ze zacali vyuzivat saxofon a vokalistky bolo istym posunom v celkovom zvuku, ale zas na druhu stranu treba povedat, ze ich albumy zacali byt konceptualne - teda mali ustrednu myslienku. Trochu zvlastne posobi Animals, je to ako keby surovsia doska, najviac gitarova zalezitost zo vsetkych. Zvlastne je aj to, ze "pretrhli" kontinuitu pouzitia vokalistiek a saxofonu. Animals proste vycnieva z radu, ale inac je vyborna. V Dogs ma Gilmour nezabudnutelne solo s talkboxom - pred tyzdnom aj nieco mi behal mraz po chrbte, ako krasne to zahrali australski "floydi"
Ja mam rad vsetky ich obdobia - uleteny underground, experiment so Sydom, Piper je krasna doska, typicka pre 60-te roky
1968-1973 - snad autorsky a osobnostne najvyrovnanejsie obdobie, v ktorom kraluje doska Meddle
1973-1983 - "Watersovo obdobie", ked je skupina viac-menej pod vplyvom jeho osobnosti, ked udava styl a koncepciu jednotlivych dosiek
1987-1994 (pripadne dodnes) - skupina vydava dve dosky bez Watersa - tu ide o obdobie, kedy sa Rick Wright postupne opät vclenuje do skupiny a stava sa plnohodnotnym clenom. Posledna The Division Bell je podla mna ukazkou toho, ze skupina zacrela do minulosti, na viacerych skladbach je citelne to, ze sa oratili do minulosti, zvukovo to pripomina Dark Side (napr. What Do You Want From Me) a snad dostojne ukoncili svoju tvorbu. Samozrejme jednotlivi clenovia vydavaju svoje veci, ktore urcitym sposobom nadväzuju na kontinuitu s Floydom...
