Al Di Meola sa narodil v New Jersey. Keď mal 19 rokov, vystriedal Billa Connorsa v skupine Chicka Coreu Return To Forever. Po troch vydaných albumoch s touto formáciou sa v roku 1976 rozhodol pre sólovú dráhu, pričom spolupracoval s gitaristami Johnom McLaughlinom a Pacom De Luciom. Počas nasledujúcich štyroch rokov koncertoval po celom svete a nakrútil albumy "Land Of The Midnight Sun", "Elegant Gypsy", "Casino" a "Splendido Hotel". Čitatelia magazínu Guitar Player mu vyjadrili svoje sympatie a štyri razy ho označili za najlepšieho jazzového gitaristu, taktiež získal tri ocenenia za najlepšie gitarové albumy.
Jeho tvorba ponúkala vždy pestrú škálu štýlov, najobľúbenejšie sú však tie s vplyvom latino a fusion ako napr. "Tour De Force", "Electric Rendezvous", alebo "Kiss My Axe" (bezpochyby jedna z najlepších Meolových platní). K world music privoňal na skvelých albumoch "Cielo E Terra" a "Soaring Through A Dream", odlišným smerom sa uberal na "Scenario" a "Tirami Su". Al sa trafil svojou produkciou presne do čierneho, vyplnil škáru vo svete gitarovej hudby a vtiahol poslucháča do lákavých osídel jazzrocku v originálnom podaní. Dovolím si tvrdiť, že Di Meola je natoľko špecifický gitarista, že jeho hru rozpoznáte spomedzi tisícov iných.
V mladosti počúval Elvisa Presleyho, Ventures, no najviac ho inšpiroval The Beatles a Dave Clark Five. Je zvláštne, že ich považuje za svoju inšpiráciu istým spôsobom dodnes. V aute si púšťa albumy "Sergeant Pepper" a "Magical Mystery Tour". Vyjadril sa, že jeho zmysel pre melódiu pochádza práve z týchto nahrávok. Jeho prvým gitarovým učiteľom bol ortodoxný jazzman starej školy, takže Al dostal riadny jazzový základ. Zaujímali ho však popové a rockové žánre, od Hendrixa, cez The Beatles, po The Rolling Stones.
Jeho prvou kapelou, ktorej vďačí mnohému, bol Return To Forever. Ešte predtým, počas štúdia na Berklee, patrila medzi jeho favoritov, spolu s jej lídrom Chickom Coreom. Raz bol na jednom ich koncerte a zbadal, že im chýba gitarista (Bill Connors). Svojmu priateľovi sa zmienil, že by rád s takouto kapelou hral. Dotyčný doručil Chickovi kazetu s Alovou gitarovou hrou a ten mu obratom zatelefonoval a ponúkol mu miesto v kapele bez akýchkoľvek skúšok. Pre Ala to bol absolútny splnený sen, pretože už o tri dni po svojom príchode do kapely hral s Coreom vo vypredanej Carnegie Hall.
Al je najviac hrdý na tretiu platňu Return To Forever "Romantic Warrior". Byť súčasťou gitarového tria McLaughlin Di Meola De Lucia o pár rokov neskôr bolo pre neho pivotným momentom jeho kariéry. Mohli by sme vyzdvihnúť ešte mnoho jeho ďalších aktivít. Dôležitá je skutočnosť, že s každým albumom sa posunul vpred a to isté umožnil aj svojim priaznivcom.
Začiatkom 80. rokov ho uchvátila hudba, v ktorej sa stretávali akustické nástroje so syntezátormi. Spolupradcoval s muzikantami z rôznych žánrových oblastí ako napr. s bubeníkom Billom Brufordom (Yes, King Crimson), spevákom/bubeníkom Philom Collinsom, či argentínskym majstrom tanga Astorom Piazzollom. Začiatkom 90. rokov Meola dal dophromady akustickú skupinu World Sinfonia, zloženú z venezuelského gitaristu, argentínskeho bandoneonistu a dvoch tureckých a portorikánskych perkusionistov.
V 96-om sa opäť zreformovalo gitarové trio De Lucia, Di Meola a McLaughlin a tiež vznikol projekt s basgitaristom Stanleym Clarkeom a Jean-Lucom Pontym (album "Rite Of Strings"). Prví traja sa prvýkrát stretli pred 20 rokmi, výsledkom čoho bol legendárny koncertný album "Friday Night In San Francisco". O dva roky po ňom vznikol "Passion, Grace & Fire" v rovnakej zostave. V skladbách sa odzrkadlila majstrovská gitarová technika, virtuozita a odtlačky jazzu, flamenca, klasiky a world music. Z oboch titulov sa predalo viac než 3, 5 milióna kusov.
Najnovším počinom fenomenálneho gitaristu je album "The Grande Passion", s ktorým sa vracia do formátu World Sinfonia. Kompozične sa na ňom stretávajú vplyvy cigánskej hudby s ambientnými náladami, prepletené elektrickou a akustickou gitarou. Album je znova vzdaním holdu Astorovi Piazzollovi (tri coververzie), popri tom obsahuje šesť pôvodných skladieb. Podieľali sa na ňom členovia Toronto Symphony, argentínsky klavírny virtuóz Mario Parmisano, gitarista Hernan Romero, basgitarista John Patitucci, perkusionista Gumbi Ortiz a iní. Novinka je znova nádhernou ukážkou vrcholného, nielen gitarového hudobného umenia.
Diskografia:
Land Of The Midnight Sun - 1976
Elegant Gypsy - 1977
Casino - 1978
Splendido Hotel - 1980
Friday Night In San Francisco - 1981
Electric Rendezvous - 1982
Tour De Force /live/ - 1982
Passion, Grace & Fire - 1983
Scenario - 1983
Cielo E Terra - 1985
Soaring Through A Dream - 1985
Tirami Su - 1987
World Sinfonia - 1990
Di Meola Plays Piazzolla - 1990
Kiss My Axe - 1991
World Sinfonia II/Heart Of The Immigrants - 1993
Orange And Blue - 1994
Rite Of Strings - 1996
The Infinite Desire - 1998
Winter Nights - 1999
The Grande Passion - 2000
KAROL GERBA
(zdroj)http://www.aldimeola.com/http://en.wikipedia.org/wiki/Al_Di_Meolaa este nejake ukazky
: