RSS

[kaolko]

tentokrat najebkany nebol, lebo sa tocilo na kamery, ale uz viem preco stal v hale stanok s cervenym vinkom a je chyba velka chyba ze som tam tak hodku predtym nepostaaal.. ale za co ma moj respekt je ze vyuziva folklorne prvky a je tam citit slovansky vplyv.. nie jak Kristina s tou balkanskou picovinou 

[MaTeS]

Bol som na koncerte chill pill II, este pred tym som bol aj na ich skuske.
Sledujem andrejovu tvorbu uz od zaciatku devadesiatych rokov a v tomto projekte ukazal, ze patri medzi svetovu elitu.
Chill Pill nie je jazzová skupina. Vela skladieb obsahovalo motívy slovenského folklóru ktoré boli zaranzovane do novych poloh.
Tak isto skladby postavene na volnej improvizácii s vopred danou dramaturgiou, ci rozne dodekafonie. To co odohrali sa neda presne stylovo oznacit a skatulka jazzu je niekde uplne inde.
Nikdy pred tym tu nic podobne nebolo. Minuly tyzden som bol na koncerte Pata Methenyho a oproti nemu ma chill pill oslovil viac, roznorodostou a dokonalostou prevedenia v kazdom detaile.  
bubenik Mark Mondesir- nazivo som este nezazil lepsieho, presnost, dynamika, napaditost uzasne groovy. skoda ze na slovensku taky nie je
basak Michael Mondesir- hral to co ma a tak jak ma, uzasna presnost suhra s bicimi. neskor sa pridal aj Juraj Griglak ktory mu vyborne sekundoval
klavesy Gary Husband- najjazovejsi hrac spolu s Michalom Bugalom v kapele, uzasne rytmicke citenie (neskor hral aj na bicich spolu s Markom)  velmi vsestranny hudobnik ktorý si na hranie s chill pill odskocil od skupiny Johna Mclaughlina Fourth Dimension. zoznam hudobníkov s ktorými spolupracoval alebo spolupracuje je tiez velmi zaujmavy.
vibrafón, a klávesy Štefan Bugala- perfektný tímový hrac,  jeho solo na vibrafon sa mi pacilo najviac zo vsetkych prezentovanych solovych skladieb.
gitara Michal Bugala- je prevazne jazzovy hrac ale vie hrat aj "na kapelu" obe tieto polohy mu sli vynikajuco.
gitara, fujara, spev, aranžovanie, leader.. Andrej Šeban- po hudobnej stranke ho opisovat netreba, sam povedal, ze tato skupina je pre neho ako splneny sen. Pre mna je Andrej najvacsia hudobna osobnost aka kedy v tejto krajine bola. Zatie roky stihol pochopit rozdiel medzi hudbou a showbiznisom.

Pre mna bol koncert obrovsky zazitok a za posledne roky to bolo to najlepsie a najuzasnejsie coho som sa zucastnil.
Co sa tyka techniky - zvuk bol čistý, svetlá farebné uzasne sa to vsetko doplnalo a vytvaralo nezabudnutelny zazitok.

chill pill nie je jazzová skupina, nesustreduje sa na posluchacov jazzu,
chill pill je hudba pre vnímavého posluchaca. Je zbytocne hladat prvky cohokolvek a potom to kategorizovat.


edit: info o jednotlivych clenoch http://www.chillpill.sk/page/live-band-ii

[urmo]

Bol som na koncerte chill pill II, este pred tym som bol aj na ich skuske.
Sledujem andrejovu tvorbu uz od zaciatku devadesiatych rokov a v tomto projekte ukazal, ze patri medzi svetovu elitu.
Chill Pill nie je jazzová skupina. Vela skladieb obsahovalo motívy slovenského folklóru ktoré boli zaranzovane do novych poloh.
Tak isto skladby postavene na volnej improvizácii s vopred danou dramaturgiou, ci rozne dodekafonie. To co odohrali sa neda presne stylovo oznacit a skatulka jazzu je niekde uplne inde.
Nikdy pred tym tu nic podobne nebolo. Minuly tyzden som bol na koncerte Pata Methenyho a oproti nemu ma chill pill oslovil viac, roznorodostou a dokonalostou prevedenia v kazdom detaile.  
bubenik Mark Mondesir- nazivo som este nezazil lepsieho, presnost, dynamika, napaditost uzasne groovy. skoda ze na slovensku taky nie je
basak Michael Mondesir- hral to co ma a tak jak ma, uzasna presnost suhra s bicimi. neskor sa pridal aj Juraj Griglak ktory mu vyborne sekundoval
klavesy Gary Husband- najjazovejsi hrac spolu s Michalom Bugalom v kapele, uzasne rytmicke citenie (neskor hral aj na bicich spolu s Markom)  velmi vsestranny hudobnik ktorý si na hranie s chill pill odskocil od skupiny Johna Mclaughlina Fourth Dimension. zoznam hudobníkov s ktorými spolupracoval alebo spolupracuje je tiez velmi zaujmavy.
vibrafón, a klávesy Štefan Bugala- perfektný tímový hrac,  jeho solo na vibrafon sa mi pacilo najviac zo vsetkych prezentovanych solovych skladieb.
gitara Michal Bugala- je prevazne jazzovy hrac ale vie hrat aj "na kapelu" obe tieto polohy mu sli vynikajuco.
gitara, fujara, spev, aranžovanie, leader.. Andrej Šeban- po hudobnej stranke ho opisovat netreba, sam povedal, ze tato skupina je pre neho ako splneny sen. Pre mna je Andrej najvacsia hudobna osobnost aka kedy v tejto krajine bola. Zatie roky stihol pochopit rozdiel medzi hudbou a showbiznisom.

Pre mna bol koncert obrovsky zazitok a za posledne roky to bolo to najlepsie a najuzasnejsie coho som sa zucastnil.
Co sa tyka techniky - zvuk bol čistý, svetlá farebné uzasne sa to vsetko doplnalo a vytvaralo nezabudnutelny zazitok.



chill pill nie je jazzová skupina, nesustreduje sa na posluchacov jazzu,
chill pill je hudba pre vnímavého posluchaca. Je zbytocne hladat prvky cohokolvek a potom to kategorizovat.

jop !

[mn]

Bol som na koncerte chill pill II, este pred tym som bol aj na ich skuske.
Sledujem andrejovu tvorbu uz od zaciatku devadesiatych rokov a v tomto projekte ukazal, ze patri medzi svetovu elitu.
Chill Pill nie je jazzová skupina. Vela skladieb obsahovalo motívy slovenského folklóru ktoré boli zaranzovane do novych poloh.
Tak isto skladby postavene na volnej improvizácii s vopred danou dramaturgiou, ci rozne dodekafonie. To co odohrali sa neda presne stylovo oznacit a skatulka jazzu je niekde uplne inde.
Nikdy pred tym tu nic podobne nebolo. Minuly tyzden som bol na koncerte Pata Methenyho a oproti nemu ma chill pill oslovil viac, roznorodostou a dokonalostou prevedenia v kazdom detaile.  
bubenik Mark Mondesir- nazivo som este nezazil lepsieho, presnost, dynamika, napaditost uzasne groovy. skoda ze na slovensku taky nie je
basak Michael Mondesir- hral to co ma a tak jak ma, uzasna presnost suhra s bicimi. neskor sa pridal aj Juraj Griglak ktory mu vyborne sekundoval
klavesy Gary Husband- najjazovejsi hrac spolu s Michalom Bugalom v kapele, uzasne rytmicke citenie (neskor hral aj na bicich spolu s Markom)  velmi vsestranny hudobnik ktorý si na hranie s chill pill odskocil od skupiny Johna Mclaughlina Fourth Dimension. zoznam hudobníkov s ktorými spolupracoval alebo spolupracuje je tiez velmi zaujmavy.
vibrafón, a klávesy Štefan Bugala- perfektný tímový hrac,  jeho solo na vibrafon sa mi pacilo najviac zo vsetkych prezentovanych solovych skladieb.
gitara Michal Bugala- je prevazne jazzovy hrac ale vie hrat aj "na kapelu" obe tieto polohy mu sli vynikajuco.
gitara, fujara, spev, aranžovanie, leader.. Andrej Šeban- po hudobnej stranke ho opisovat netreba, sam povedal, ze tato skupina je pre neho ako splneny sen. Pre mna je Andrej najvacsia hudobna osobnost aka kedy v tejto krajine bola. Zatie roky stihol pochopit rozdiel medzi hudbou a showbiznisom.

Pre mna bol koncert obrovsky zazitok a za posledne roky to bolo to najlepsie a najuzasnejsie coho som sa zucastnil.
Co sa tyka techniky - zvuk bol čistý, svetlá farebné uzasne sa to vsetko doplnalo a vytvaralo nezabudnutelny zazitok.

chill pill nie je jazzová skupina, nesustreduje sa na posluchacov jazzu,
chill pill je hudba pre vnímavého posluchaca. Je zbytocne hladat prvky cohokolvek a potom to kategorizovat.

s mnozstvom veci co si napisal plne suhlasim. na tomto chillpill som este nebol, tak povedat neviem.
Karol je asi teda buran 

[zakky]

ja verim karolovi 

[joe]

on bol asi v inom meste na ineho šebana

[kaolko]

ani oriesky tam nedavali pred vstupom.. otrasne  

[proghopik]

Kaolko, ked chces preniknut do trosku avantgardnejsej muziky, mozem Ti dat lepsie tipy ako Sebana. 

[kaolko]

ja verim karolovi 

dakujem.. akoze .. az taky hrozny pruser to nebol, boli tam aj pekne dievcata sem tam.. ale vo mne to nezanechalo vobec nejaky dojem neskutocneho kulturneho zazitku..  to ze sa tam vyuzili rozne aj folklorne nastroje to cele pomerne dobre zachranovalo..  ale tie umelecky excesy boli fakt uz moc..  

[MaTeS]

s mnozstvom veci co si napisal plne suhlasim. na tomto chillpill som este nebol, tak povedat neviem.
Karol je asi teda buran 

nie, kaolko nie je buran, len siel na ten koncert s inymi ocakavaniami
tato hudba nie je robena showbiznisovo - aby sa zapacila co najsirsiemu publiku, cize nevidim nic zle na tom ak sa to niekomu nepaci

[kaolko]

Kaolko, ked chces preniknut do trosku avantgardnejsej muziky, mozem Ti dat lepsie tipy ako Sebana. 

ja budem najblizsie prenikat asi v piatok ale to vam ani radsej nepoviem ze do coho/koho   dakujem nie, ale az budem zhanat LP tak sa ozvem    ja nemam nervy na nejake pizukanie kde vsetci maju nasprtane tolko teorie aby vedeli ze vsetky tony ktore idu zahrat budu mimo stupnice  

[kaolko]

nie, kaolko nie je buran, len siel na ten koncert s inymi ocakavaniami
tato hudba nie je robena showbiznisovo - aby sa zapacila co najsirsiemu publiku, cize nevidim nic zle na tom ak sa to niekomu nepaci

  ono, pacilo sa mi tam mnozstvo veci ktore sa tam ale vyskytli len naznakom, fakt ako som povedal uplne by som ocenil kebyze sa Andrej venuje este viac tym vokalom, to tam dotvaralo vyborne tu atmosferu, ono, ja by som to kludne zaradil pod nejaky fusion nez jazz, len som mal pocit ze tam toho jazzu bolo az trochu moc.. miestami ako vravis sa to ani nedalo zaskatulkovat lebo zbesile udieranie do gitary aby vydavala pazvuky nie je myslim specifikum pre ziaden zaner..   

[MaTeS]

ono, pacilo sa mi tam mnozstvo veci ktore sa tam ale vyskytli len naznakom, fakt ako som povedal uplne by som ocenil kebyze sa Andrej venuje este viac tym vokalom, to tam dotvaralo vyborne tu atmosferu, ono, ja by som to kludne zaradil pod nejaky fusion nez jazz, len som mal pocit ze tam toho jazzu bolo az trochu moc.. miestami ako vravis sa to ani nedalo zaskatulkovat lebo zbesile udieranie do gitary aby vydavala pazvuky nie je myslim specifikum pre ziaden zaner..   

ze si mi to pripomenul, miestami mi to cele znelo ako islandsky sigur ros s tymi vokalmi
mam pocit, ze najvacsi negativny dojem na teba zanechali veci ktore ta prekvapili, ktore si ich necakal a nasledne ani neakceptoval - ako spominas tie rozne zvuky, polyrytmy, dodekafonie, volne improvizacie...
mne sa to prave naopak pacilo, lebo to malo formu a dramaturgiu. Je to o vnímaní a chápaní hudby. Ak si cakal super gitarové sóla, spevavé melódie a harmónie ako z romantickeho filmu, tak si mohol byt pravom sklamany. Sice vsetky tieto veci na koncerte nechýbali, ale nebolo ich tolko koli tomu, ze priestor dostali aj ine, nie zrovna v tychto nasich koncinach rozsirene formy.
Nie je jednoduche prijat napr. volnu improvizaciu ak ju pocujes prvy krat. A to je jedna z veci ktoru treba u tejto formacie vyzdvihnut, ze prniesla nieco nove, nieco co je pre posluchaca navyknuteho na slovensky showbiznis a jeho hudobne produkty uplne nove.

[marrtin]

Mám rád Šebanove  veci, ktoré robil s Mullerom, Nočná optika a čo ja viem ešte čo, ale rôzne zvuky, polyrytmy, dodekafonie, volne improvizacie, tomu nerozumiem a ani sa nebudem tváriť ako hĺbavý intelektuál, že tomu rozumieť musím, videl som čosi také: rozne zvuky, polyrytmy, dodekafonie, volne improvizacie na BHS pred dvoma rokmi, kedy tam AŠ mal celý orchester a elektrickú gitaru a fujaru a bolo to mimo môjho hudobného chápania, počas pauzy som sa zdvihol a odyšiel. Mám rád ak má skladba rytmus, melódiu a harmóniu a nie tieto avantgardy a pokusy rozbiť európske chápanie tonality. Mám z toho taký dojem, že ľudia čo sú hudobne vzdelaní majú strach, aby ich niekto neobvinil z kopírovania, aby bolo jasné melódie majú svoje limity a ak ich napadne i pekná melódia, tak sa i boja, či už nebola dakde zahraná, tak ju radšej zakryjú týmto avangardným balastom, pretože melodie sú vyčerpateľné. Veľa vecí sa na seba nezávislo podobá. A tak treba byť originálny. Iné vysvetlenie si nájsť neviem, žeby sa im to vážne páčilo?

[brano_]

Ja sa tiez niekedy v tych komplikovanejsich veciach stracam, ale nie zas tak casto. Ale s tym kopirovanim to vidim inak. Podla mna ta proste nebavi furt robit to iste. Niekto kto si brnka raz tydenne trochu, tak ho tie trojakordove harmonie este neomrzeli, ale casom sa to zunuje a tak pozries dalej. A najdes si daco ine. No a ludia typu Seban su uz taky znudeni z tychto beznych veci .... Natiska sa otazka - naco robit nieco, co uz bolo 100x spravene? Ked ta to bavi tak fajn, ale ked nie ... zle je.
Pocuvat hudbu sa tiez treba ucit postupne. Ked ta prestane bavit to co prave robis/pocuvas, posunie ta to prirozdene inde. Nehovorim nutne ze dalej, ale inde.

Mám rád Šebanove  veci, ktoré robil s Mullerom, Nočná optika a čo ja viem ešte čo, ale rôzne zvuky, polyrytmy, dodekafonie, volne improvizacie, tomu nerozumiem a ani sa nebudem tváriť ako hĺbavý intelektuál, že tomu rozumieť musím, videl som čosi také: rozne zvuky, polyrytmy, dodekafonie, volne improvizacie na BHS pred dvoma rokmi, kedy tam AŠ mal celý orchester a elektrickú gitaru a fujaru a bolo to mimo môjho hudobného chápania, počas pauzy som sa zdvihol a odyšiel. Mám rád ak má skladba rytmus, melódiu a harmóniu a nie tieto avantgardy a pokusy rozbiť európske chápanie tonality. Mám z toho taký dojem, že ľudia čo sú hudobne vzdelaní majú strach, aby ich niekto neobvinil z kopírovania, aby bolo jasné melódie majú svoje limity a ak ich napadne i pekná melódia, tak sa i boja, či už nebola dakde zahraná, tak ju radšej zakryjú týmto avangardným balastom, pretože melodie sú vyčerpateľné. Veľa vecí sa na seba nezávislo podobá. A tak treba byť originálny. Iné vysvetlenie si nájsť neviem, žeby sa im to vážne páčilo?