Pripajam s pozitivnymi pocitmi. Koncert zacal skladbou Dr. Gamow z albumu Simile... Fero hral na Fender Stratocaster s HB pri kobyle, a nezamykacim tremolom. Treba priznat, ze zaciatok bol trosku rozpacity, trosku zasmirovany a trosku bez drive. Pri druhej skladbe nastala vymena za Gibson Les Paul, v podstate nejaky Standard, cerveny sunburst s pekne zihanou prednou doskou, plechove humbuckery, bez toho plastu pod nimi. Zvuk zrazu chytil novy rozmer, stlstol, hned bolo pocut reakciu na uhoz, flazolety, nekonecny sustain - klobuk dole. Z hry som mal este stale trochu rozpacity pocit. Ovsem v tretej skladbe to Fero dokonale rozbali, vystruhal solo, ze som takmer padol zo sedadla a od toho momentu to bolo lepsie, jak za mladi. Zvuk, intonacia, praca s tonom, stavba sol, neustale prepinanie snimacov - proste parada. To je presne to, v com Griglak nikdy nemal a stale ani nema konkurenciu. Je tu X technickejsich a komplexnejsich hracov, ale Griglakovi to skratka hra lepsie.
Stratocaster dostal este dalsie 3 prilezitosti. Vtedy uz znel podstatne lepsie, dokonca sa dal v istych chvilach jasne rozoznat a vychutnat ten iny specificky charakter. Stratocaster bol urceny hlavne na pakovaciu hru. Pakovalo sa vskutku dost napriek tomu, ze islo ako som uz spominal o klasicky nezamykaci typ.
Aparat bol rackovy zlepenec. Co som z dialky rozoznal, tak tam bol Mesa Boogie Triaxis preamp a viac neviem. Keby boli nejake fotky, bolo by fajn. V kazdom pripade tam bol nejaky FX procesor a na spodku koncak. Ovladalo sa to velkym MIDI footcontrolerom. Bedna bola zanovna lomena Marshall so sedym platnom, cize by mohlo ist o model 1960AX s reprakmi Celestion G12M Greenback. Okrem toho mal kvakadlo Morley, neviem presne ktory model, ale jeden z tych, co sa aktivuju prilozenim nohy.
Progrocker by frflal, ze kedysi mal Fero lepsi zvuk. Mal by svojim sposobom mozno pravdu. Poslednych 16 rokov ma Griglak tucny moderny zvuk, pouziva vysoke preampove skreslenie. Kedysi skresloval viacej koncakom a ten zvuk bol trochu inde. Je uz vec vkusu, co sa komu pozdava viac. V kazdom pripade Griglak mal zvuk vzdy vyborny a napriek akemukolvek aparatu / gitare mal a ma vzdy zvuk predovsetkym vlastny a originalny.
Fedor Freso hral na Gibson Firebird, co je trochu raritny nastroj. Striedal akysi modernejsi bezprazec, ktory mi tvarom hlavy evokoval nejaky Ibanez. Milos ma poucil, ze je to obycajny lacny Vintage. Znel inak uplne v pohode dobre. Aparat bol Hartke a pod nim 2 boxy 2x10\" a 1x15\". Milos ma poucil, ze su to boxy Dan Acoustic.
Mlady bubenik menom Hittrich hral na sade, o ktorej ma Milos poucil, ze si ju vyrobil sam. Je pravda, ze na prednej blane aj mal logo Hittrich.
Prieloznik hral na nejakom Oberheim a Korg, viac neviem. Ale pri klavesakopch je tazke urcit, na com realne hraju a co maju iba ako Master keyboard.
Freso inak robil rozpravaca a slovneho sprievodcu odjakziva cely zivot a islo mu to aj na tomto koncerte.
Velmi som ocenil prestavku
. Tie sa fakt dnes uz nenosia, ale tato bola dobra
Zvuk nebol vyslovene zly, ale ani nijak zvlast dobry. Cely cas napriklad absentoval kopak. V jednej chvili sa zdalo, ze uz tam nejaky je, ale aj tak nic moc a po chvili sa zase zdalo, ze uz zase tam ziadny nie je. Overhead nad sadou bol iba jeden v strede, co bolo skoda, pretoze malu splash rovno pod nim sme poculi dobre, ale uz ride na kraji sady vobec. Basa mohlo byt viac, malo by to lepsi tlak. Gitary bolo akurat presne, klavesov v podstate tiez, ale v klavesovych solach moc revali. Fero si casto zapinal a vypinal reverby a delaye, ale uplne zbytocne, lebo nemal dobre pomery a vlastne ziadne zmeny sa prepinanim nekonali. Mal ho na to upozornit zvukar (inak mlady Fifo Freso) pocas zvukovky.
Kapele to inak slapalo, vsetci vynikajuci presni muzikanti, ale bolo citit, ze to nie je aktivne koncertujuca zostava. Najviac ma inak v ramci drive bavil Fedor Freso, ktory je pravdepodobne najaktivnejsie hrajuci muzikant.
V kazdom pripade som rad, ze som sa prekonal a isiel na ten koncert. Bol to skvely zazitok, postretaval som vselijakych znamych a tak...
. Hlavne mam trochu obavu, ze moznost vidiet takyto koncert bude zase az o par rokov...
Inak sa hrali veci z noveho obdobia po roku 1990 a 3 novinky z albumu, ktory som este nepocul, ale inak celkom dobre. Jedinou starsou skladbou bol moj najsamoblubenejsi Vina Del Mar z albumu Generation z roku 1981. Miesto mne obohrateho a trochu otravneho Amsterdamu mohli dat ako pridavok napriklad Rumunsku Rapsodiu - to by som asi velmi zalapal po dychu
.
Jo a este jedna zvlastnost. Nevedel som si spomenut na nazov platne Simile.... Dal som si preto do google \"fermata diskografia\", ale cuduj sa svete - ziadnu slovensku stranku, kde by som sa dozvedel, co chcem som nenasiel. Zafungoval kupodivu az vyraz \"fermata discography\" a link na skvely znamy web:
http://www.progarchives.com/Progressive_rock_discography_BAND.asp?band_id=1598Naposledy upravil rastis, : 03.12.2006 2006 16:38
