Predstav si, ze chces velku terciu od tonu D#. Ak si uz nastudoval tie pravidla tvorby intervalov, tak urcite vies, ze velka tercia je tercia, ktora sa nachadza v durovej stupnici, teda v D# dure. D# dur je taka zvlastna stupnica, lebo ma 9 krizikov (teda 5 jednoduchych a 2 dvojite). Pozri sa na to napr. takto jednoducho - posunieme to o polton nizsie, teda D dur. Ten je D E F# G A H C# - dva kriziky. Aby si dostal D# dur, musis vsetko posunut o polton hore (ale ''pismenko'' nezmenit!!), teda popridavas kriziky. D# E# Fx G# A# H# Cx - tak vidis, dokonca dva dvojite kriziky.
Teraz vieme, ze velka tercia od D# je Fx. Urcite sa pytas, preco to jednoducho nenazveme Eb a velka tercia potom moze byt G. Mohli by sme, ale moze uplne kludne (a uplne casto) nastat situacia, ze to jednoducho bude musiet byt D# Fx. Povedzme, ze mame skladbu v G# mol. Nie je to uplne najfrekventovanejsia tonina, ale vyskytuje sa slusne (ma 5 krizikov). Zakladny kvintakord bude teda G# H D#. A co bude zrejme druhy najzakladnejsi? D# dur - dominanta. A ta si vyziada prave to Fx.
Uvediem ti aj priklad z literatury, aby si to videl v praxi. Pokial ide o tie zvlastnejsie posuvky, Chopin, Liszt, Alkan nikdy nesklamu. Zoberme si ako priklad Chopinovu polonezu v g# mol.
Hned sa pozri na prvy takt:
Zacina blokovo zahranym akordom G#m, teda tonikou. Potom pokracuje rychlym arpeggiom toho isteho akordu. A teraz si vzimni posledne tri suzvuky. Ak sa pozries na tie tony, tak zistis, ze su to akordy D#7, G#m a D#7 (v druhom takte sa zas vrati na prvu na G#m), a aj tam pekne vidis ten dvojity krizik. Samozrejme, dvojite kriziky sa mozu objavit v celom rade pripadov, nielen ako tercia dominanty v niektorych toninach.