...
hodiny cvicenia na gitare neoklames. ale komplexneho cvicenia, cize aj cvicenia prace s tonom, tvorba tonu pravou rukou, atd... to vsetko musis do ruk dostat, ak chces zniet dobre...
K tomu by som sa vyjadril...
Za ten svoj gitarovy "cas" sledujem viacero gitaristov. Ci uz amaterov, ktori velmi rychlym spadom smeruju k profesionalnej hre, pripadne samotnych profikov. Ale vsimol som si, ze neni to vzdy o tom, kto kolko cvicil... (aj ked vzdy hovorim a stale si za tym budem stat, ze dolezitejsi nez cas cvicenia je sposob cvicenia). Ako verdikt mi vyslo to, ze TO nieco musis mat v sebe a nepotrebujes ani tak cvicit, aby si to vyjadril zo seba. Nemyslim tym len talent... Ja to mozem uviest na zopar prikladoch:
Zacnem Katou, kedze s nou hram, trosku poznam jej hru - nie je nejaky super gitarista, akordy pohra akurat na to, co potrebuje. Ale zavidim jej pravu ruku. Tak podsadene hra, s takym feelingom az zavidim a dokazem ju pocuvat hodiny, ked nahrava s klikom. A nikdy to necvicila, pricom ja som si tu "podsadenost" musel vycvicit.
Mozno extrem, ale Phil X - nemam pocit, aby ten clovek sedel 10 hodin za gitarou, ale jeho hra ma take gule, ze v momente ma prestava bavit Vai, Petrucci a ine hviezdy git. sveta.
Mozno dalsi extrem, ale John Mayer - ma Berklee, hralo sa tam, jasne... vsetko OK, ale taktiez mi nepride, aby sedel x hodin za gitarou a cvicil legata.
Mozno to je tym, ze tyto ludia davaju do svojej hry brutalny feel a menej techniky, zato to ma aj vacsie gule a cele to ma drive.
Za seba skusim: Ja som nikdy necvicil tak, aby som sa zameral napr. na ton lavej ruky. Proste som hral a nejak sa to vyformovalo samo... Vela som hral, hlavne improvizoval. A to je moja rada, ze co najviac improvizovat - jednak si vytvoris vlastny ksicht hrou a jednak ta to nauci viac pracovat s gitarou... viac citit s nou.
Tot moj nocny nazor.
edit - este mi napadlo, ze raz v muzikuse bol citat nejakeho gitaristu "Hrajte. Nic nerieste, len hrajte" a ma silnu pravdu.