Gitarové fórum A.D. 9.1.2004

Co to vobec je?

Interval je vzdialenosť (výšková) medzi dvoma tónmi. Tak napr. medzi dvoma rovnakými c-c je interval čistá prima, medzi c-d vežká sekunda(c-des malá sekunda) a tak ďalej. Bližšie info: http://webhouse.cz/kurz-harmonie/Intervaly.htm Ak to nebude jasné, tak sa pýtaj.

Ked si predstavis durovu stupnicu tak su vytiahnute z nej. Takze c-c cista prima c-d velka sekunda c-e velka tercia c-f cista kvarta c-g cista kvinta c-a velka sexta c-h velka septima c-c' cista oktava. Urcite si si vsimol ze niektore su ciste(1,4,5,8) a niektore su velke(2,3,6,7).To nechapem ani ja preco je to tak ale proste je to tak.Potom ich mozes este zvecsovat a zmensovat.Tuna sa to pomenovanie tiez lisi.CISTE #-zvecseny ##-dvojzvecseny b-zmenseny bb-dvojzmenseny VELKE #-zvecseny ##-dvojzecseny b-maly bb-zmenseny.Tazke ak znizit druhy ton v cistej kvarte ziskas zmensenu kvartu ale ked znizis vo velkej tercii ziskas malu terciu.

Som si kupil taku kniku: Enciklopedia akordov Ta sa hovori o intervaloch Citam to pozeram do toho a som s toho jelen... Dik chlapci...

No to si mu to vysvetlil Lubo... :cry: Spago, mrkni Pituov link, tam je to zrozumitelne. Skratka, niektore intervaly su male aj velke, niektore iba ciste (prima, kvarta, kvinta, oktava). Vsetky sa daju samozrejme zvacsit a zmensit, ale to Ta bude zaujimat az v dalsej faze. Ciste su tie, ktore ked zahras na skreslenej gitare, budu zniet jednoliato. Preco to tak je, vyplyva z fyziky, prisiel na to Pythagoras: http://referaty.atlas.sk/?referat=7668

neviem, aky vyznam ma sekunda ci uz velka, ci mala.. ani sexte som moc neprisiel na chut... ta bude v stupnici raz velka, raz mala nie? ako tercia.. len tak hadam, nemam gitaru v ruke

Rozdiely madzi malými a veľkými intervalmi:

Rozdiel medzi malou a veľkou terciou asi poznáte, tými sú charakteristické tóniny mol a dur.
Malá sekunda a veľká sekunda sú jasné, to je rozdiel poltón a celý tón, len záleží na notovom zápise.
Malá sexta a veľká sexta sú zvukovo veľmi podobné terciám, lebo keď prehodíš napr. nižší tón malej sexty o oktávu vyššie, dostaneš veľkú terciu a naopak.
Malá septima je zvukovo charakteristická pre durový blues, veľká septima je citlivý tón k oktáve.
Toľko v skratke o veľkých a malých intervaloch.

Pitu, Rastis a Lubo: -nech sa na to pozeram ako chcem, tak to vobec cele nechapem -myslim, ze to bude asi tym, ze s tej gitarovej a hudobnej teorie neviem nic, az na par akordov a tonov - C,C#,D,D#,E,F,F#,G,G#,A,B,H Takze budte tak dobri a poradte mi s cim mam od zaciatku zacat... :hm:

Spago - vymenoval si v podstate vsetky poltony ako idu za sebou. V praxi si predstav, ze hras nieco so spoluhracom v kapele. Nechces, aby ste obaja hrali uplne presne to iste, tak Ta napadne, ze mozno by dobre znelo, keby spoluhrac hral to co ty, ale o 4 poltony vyssie. Ako spravny profik mu povies, aby to hral vyssie o velku terciu. A to su tie intervaly. Jednotlive nazvy intervalov a pocet poltonov v nich sa musis nabiflit alebo si to vediet odratat aspon na prstoch. Intervaly su zakladna vec. Vyuzijes to, ked si budes chcet napriklad vyskladat nejaky zatial pre Teba neznamy akord. Su v tom iste, pomerne jednoduche zakonitosti, poznas intervaly, takze Ta nezaskoci ani ten najneuveritelnejsi zapis akordu. Tak isto ked budes pracovat so stupnicami, ako maju zniet, ake do ktorych patria akordy, vsade tu je to o intervaloch... Jednotlive intervaly v pocte poltonov: 0 poltonov - prima 1 polton - mala sekunda 2 poltony - velka sekunda 3 poltony - mala tercia 4 poltony - velka tercia 5 poltonov - kvarta 7 poltonov - kvinta 8 poltonov - mala sexta 9 poltonov - velka sexta 10 poltonov - mala septima 11 poltonov - velka septima 12 poltonov - oktava

este nieco Rastis: -a ta velka je zvacsena a ta mala je zmensena?

Nie, to je ""dalsi level"". Napriklad zvacsena sekunda ma 3 poltony a rovna sa vlastne malej tercii. Hovori sa tomu enharmonicka zamena. Tak isto ako cis zneje tak isto, ako des - v praxi je to ten isty ton. Toto je enharmonicka zamena. Na toto je Pitu, on by to mohol zase raz zhrnut do vacsieho celku, ze preco niekedy nazyvame tony tak a niekedy tie iste zase inak, ako aj intervaly...

A este som si vsimol tie Tvoje tony, co si povypisoval. Pozor na B. V nasich notach sa tym mysli Ais, cize si to tam mal (pre lepsi, hlavne vlastny prehlad) napisat ako A#. V americkych notach sa zapisom B mysli to, co mi pozname, ako H, takze az budes mat niekedy nejake americke gitarove skoly, pozor na to. Preto je rozumnejsie nemat zafixovane A# - Ais ako B.

Takže čisté, veľké a malé intervaly sú už jasné, Rasťo to pekne popísal.
Malý interval keď zväčšíš, dostaneš veľký a veľký keď zmenšíš, dostaneš malý.
Keď zväčšíš čistý alebo veľký, dostaneš zväčšený.
Keď zmenšíš čistý alebo malý, dostaneš zmenšený.

Pozor ale na zápis, ten je veľmi dôležitý pre pomenovanie intervalu. Nie je jedno, či sa zapíše napríklad G# alebo Ab, aj keď tie 2 tóny znejú rovnako - píšu sa inak. A keby sa nachádzali v intervale alebo akorde, už sa aj ten volá inak. To je práve enharmonická zámena tónov. Napr. máme interval C-Eb a C-D#, znejú rovnako, ale volajú sa inak, prvý je malá tercia a druhý zväčšená sekunda.

To nieje pravda ze B je Ais,lebo B je Hes.A neucte sa intervaly ako pocet poltonov to je kravina.

B=Ais=Hes. Hovori sa tomu enharmonicka zamena. Tie tony zneju rovnako, len sa inac zapisuju. Vychadza to z toniny, v akej dany interval pouzijes. Napr. mala septima od c nemoze byt Ais, lebo musime odvodzovat od septimy a nie od sexty, cize je to B( moze byt aj Hes, ale to sa nepouziva). Ais by bola zvacsena sexta. Len tolko k tomu.Vlastne Pitu to vysvetlil dobre. Ucit sa intervaly ako pocet poltonov som tiez nikdy nepraktizovala, aj ked na konzerve to tak ucia. To iba zbytocne dopletie. Treba vediet zakladne intervaly v danej tonine a potom odvodzovat pomocou tych poltonov. Napr. ked vieme, ze cista kvarta od c je f, tak zvacsena kvarta bude o pol tona vyssie, cize fis. Taka mala pomocka na urcovanie intervalov su aj obraty intervalov(v=velka,m=mala,c=cista): c1=c8 m2=v7 v2=m7 m3=v6 v3=m6 c4=c5 c5=c4 m6=v3 v6=m3 m7=v2 v7=m2 c8=c1 Cize,je to ako puzzle. Vsimnite si, ze sucet intervalov je vzdy=9(3+6=9, 2+7=9...), a obratom malych interv. su vzdy velke a naopak.Plati to aj pri zmensenych a zvacsenych, ze obratom zmens. je zvacs. Pr.: Chcem velku septimu od c, tak sa mi nechce pocitat 7 tonov hore, ale urobim si radsej malu sekundu nadol a vyjde mi to iste=h. Ovsem, este treba ovladat, ze medzi tomni h-c,e-f su prirodzene poltony(vidno to napr. na klaviri, ze medzi tymito tonmi nie su cierne klavesy...)Ale hadam viete.

Len tak ďalej Katarína, je tu stále dosť takých, ktorým to nič nehovorí a vôbec nemajú chuť sa nič učiť. Konečne aj dievča ukáže, že to ovláda. :)

Pozri sa Spago, hudba sa vyvíja, odkedy sú tu ľudia. V každej dobe mala svoje pravidlá, možnosti svojho pôsobenia. Kto sa chce ponoriť do jej tajov, trochu ju pochopiť, nie len vnímať a byť pasívny prijímač, musí sa naučiť určité zákonitosti, ktoré v každom druhu hudby sú. Tie sa vyvíjali spolu s hudbou a tak ako je hudba zložitá pri svojej kráse, také sa ti aj pravidlá v nej môžu zdať.
Zápis je určený k zaznamenaniu, podobne ako písmo pri reči, musí byť jasný a zrozumiteľný, musí zachovať všetky pravidlá a zákonitosti, ktoré sa v hudbe nachádzajú. Je to medzinárodný jazyk. Keď niekto niečo zapíše, druhý to dokáže prečítať a zahrať. Kto nevie noty, je o to ochudobnený. Kto vie noty čítať, mal by ich vedieť aj zapisovať. Keď sa hrá skladba v určitej tónine, mala by sa zapísať tak, aby aj ten, čo potom bude tie noty čítať, vedel, že skladba je v tej tónine. Aby pri čítaní boli jasné vzťahy medzi notami, akordami, časťami skladby. O tom už je hudobná teória a harmónia.

Tak sme sa konečne dostali aj k praktickej ukážke.
2 verzie zápisu tej istej melódie. Prvé 2 riadky od neznalca teórie a ďalšie 2 riadky normálne. (http://www.silentduo.sk/ukazka.jpg)
V 1. prípade na pohľad nezrozumiteľné tónové skoky spojené s chromatickými prechodmi (hlavne v 2. riadku). V 2. prípade(druhé 2 riadky) je jasná tónina E dur. 1. takt obsahuje rozložené akordy E a F#-sextakord, v 2. takte je A a Ami-sextakord, v 3. takte F#dim. V 2. riadku v prvých 2 taktoch je úplne jasná stupnicová melódia, ak berieme základný tón, od ktorého vychádzame, tak je to stupnica H mixolydická s malou sextou. Na záver rozklad základného akordu E. Už je jasné, prečo je to dôležité?

Dikes :)

A ako potom zistíš, v ktorej polohe to máš hrať... Či to závisí od teba??

To je jednoduché, keď niekto skladá pre gitaru a chce, aby sa to hralo presným prstokladom, tak sa nad notovú osnovu píše poloha (alebo struna), v ktorej sa to hraje, prípadne aj pri jednotlivých notách sa môže napísať číslo, ktoré označuje prst na žavej ruke, ktorým sa má hrať. Takisto sa tam môže pod notu zapísať, ktorým prstom na pravej ruke sa má nota hrať (m, i, a, p). Stačí si pozrieť nejaké noty pre gitaru (klasiku), tam býva všetko zapísané.

źubo - dúfam, že dovolíš, keď tvoj popis prehodím aj do tejto témy. Patrí to sem. Kto sa chce naučiť intervaly, myslím, že po prečítaní celej tejto témy to určite pochopí. Takže - źubo napísal:

Kazdy interval sa da zapamatat ako keby graficky ako dvojhmat.Napr cista kvinta je lahka,je o strunu vyssie a o dva prazce dalej.Cista kvinta od A si predstavis A - 7 (?) E - 5 (a) No a vies ze tam je E takze cista kvinta od a je E.

Velka sekunda sekunda je len o ton vyssie.Je to sekunda takze nazov tonu musi byt vlastne o jedno pismenko dalej ako A.Takze to bude H. Mala Sekunda o polton vyssie -> Hes. Tercia je vzdialena o dva tony takze nazov tonu musi byt dalej o dva pismenka a..h..C Teraz len zistit ake C. Na gitare je mala tercia o strunu vyssie a o dva prazce nizzsie.Takze A - 3 (?) E - 5 (a) No a vieme ze tam je C. Velka tercia je o strunu vyssie a o prazec nizsie.Takze A - 4 (?) E - 5 (a) No a tam je Cis.

Cista kvarata je len o strunu vyssie. A - 5 (?) E - 5 (a) ...takze D.Zvecsena kvarta by bola o prazec vyssie takze dis.Zmensena nizsie takze des. Vsimnite si zas ze kvarta je vzdialenost troch \"\"pismneniek\"\" a..h..c..d!!! Takze hocijaka kvarta bude narabat s tymto pismenkom D.Napr aj dvojzvecsena kvarta aj ked je to znejuca cista kvinta je Disis.

Velka sexta je o strunu vyssie a 4 prazce dalej. A - 9 (?) E - 5 (a) Zasa sexta je vzdialenost 5 tonov takze to bude dake F.V nasom pripade velka sexta je Fis.Mala sexta by bola F.Zmensena Fes.Zvecsena Fisis a dvojzvecsena Fisisis. To uz je skor teoreticke.

Septima je uz dost velky interval ale ak si ju prelozim o oktavu nizsie tak bude o sekundu(jeden ton) nizsie ako ton od ktoreho ju hladam.Takze Velka septima je vlastne o pol ton nizsie ako zakladny ton.Ale zas to musim byt o jedno \"\"nizsie\"\" pismeno.Takze velka septima od A je Gis.Mala septima od A je G.

Naposledy upravil martinlm, : 21.11.2006 2006 12:39

Zaujimave. Cela tato nauka je cudna pre gitaru... Ked nas zacali ucit hrat na gitare z klasickych notovych osnov s huslovym klucom na druhej linajke zo spodu.. t.j. G kluc na kvazi G linajke. Ale ak to posunieme vyssie cele je to v haji. A este sme nerozoberali problematiku F a C klucov. Ved tu mame TABy co je idealny zapis gitary. A je to tak isto s intervalmi. Rovnaka \"\"revolucia\"\" je asi potrebna aj v inych odvetviach gitarovej teorie. Tony ABCDEFG vlastne AHCDEFG kvoli laku stredovekych muzikantov z trojskoku diabolskeho je tak idealny na klavir, aj to len v Cdur.

Preco je 5 poltonov a 7 bielych celych tonov? Ak vychadzame z fyziky, skok medzi stupnami chromatickej stupnice je rovnaky. Ak ma pamat neklame, na natiahnutej strune je to +12ta odmocnina z predosleho tonu=narast sirky prazca. Logicky teda ak uz nejake poltonove klavesy mali byt, muselo by ich byt 6+6celych. Lebo je 7 tonov zakladnej stupnice? Ktorej? V tej, ktorej sa zmozeme akurat tak na Kohutik jarabi... Vid blues. A s intervalmi to tam tiez skripe. Ti cernosi si tam nadrbu vedla seba 3-4 poltony.

Problematika Ais-Hes......B?...nie je to iste. Znie to tak isto na nastrojoch s pevnymi tonmi. Preto to gitaristov tiez nemusi trapit. Mali by sme vydumat nieco rozumne v tej skale nasich 12tich poltonov a upravit si intervaly k potrebam hmatnika a roznorodosti stupnic. Cisla su medzinarodne a namiesto \"hraj o velku terciu vyssie\" napr. \"o 4 vyssie..\" Je pravda, ze potom by tomu rozumel kazdy. Ale preco je to problem? Preto ze je to zvyk a je to tak zauzivane? Ja tomu hovorim dejepis.

Naposledy upravil martinlm, : 21.11.2006 2006 12:41

:bravo: :bravo: :bravo: Perfektny prispevok :).

wanka - ideš na to dobre, ale netreba zabúdať, že okrem gitaristov je tu plno iných muzikantov. Okrem toho, keď hrám na viac nástrojov, som rád, že viem na ne zahrať pri čítaní z jedného notového zápisu. Preto je síce fajn, že sa používa tabulatúra pre strunných muzikantov, ale mali by vedieť aj noty ako základný hudobný zápis. Inak tabulatúry sa používajú stále popri notovom zápise (stáročia), nie je to len záležitosť modernej elektrickej gitary.

Presne Pitu.Tablatúry tu už boli za čias baroka, a vznikali pre lutnu. :) celkom ma pobavil ten príspevok ale nech sa sa na mna nikto nehnevá, tak ako je zaužívaná hudobná teória je to DOBRE. Možno niektorí gitaristi sa cuduju preco B hes ais ale tak to má byť a pochopí to každý kto sa tým začne zaoberať serióznejšie. Lebo je velký rozdiel medzi fis ais cis - a - fis hes cis,To prvé je fis dur a je to úplne jasné ale to druhé je síce tiež znejúci fis dur ale nikomu to ani nenapadne že je to fis dur treba to lúštiť. Klasické názvoslovie je jednoducho dobré pre je tu medzi nami tak dlho ako je.

K tym tabulaturam by som len dodal, ze su dobrou pomockou pri strunnych nastrojoch. Ked mas zahrat na klaviry ton C4, tak mas len jednu moznost (jednu klavesu). Pri strunnych nastrojoch (napr. gitara) zahras jeden a ten isty ton na viacerych polohach. Je to dobra pomocka ale v spojitosti s notovym zapisom. Idealna kombinacia je pouzitie noty+TAB napr. program GuitarPro4.

Nikto netvrdil ze je to zbytocne. Len je to zbytocne komplikovane pre gitaru. Ak sa chcem ovladat japoncinu musim sa naucit japonske pismo. Takze ak chcem hrat na viac nastrojoch musim poznat ich specifika. Ale na zaciatky na gitare je to zbytocne. Mne osobne namiesto teorie pomohlo v zaciatkoch nejest, nespat, nepit a cvicit. :-)

Z teorie som poznal akurat len vypocitat s prstom Carcassiho cvicenia z not prvy krat a potom som ich robil z hlavy. A taby mi pomohli z tejto agonie. Kto chce dokonale poznat notovy zapis s variaciami vsetkych klucov v kazdej pozicii so vsetkymi moznymi variaciami becok a krizikov je frajer. Ale je to na gitaru zbytocne. Do intervalov som zabrdol len kvoli tomu, ze kazdy cosi nieco napisal... a ja som sa nimi moooc zaoberal. Tato intervalova struktura je pisana pre stupnicu klasicku-z chromatickeho radu 2-2-1-2-2-2-1 durovu a 2-1-2-2-1-2-2-2 molovu. Vlastne vsetky odvodene zo zakladu do-re-mi...atd len vychadzajuce z inych stupnov, ako aiolska, mixolidicka apod. ci uz s molovym ci durovym charakterom.

Pisali ze je zle ratat intervaly na poltony...no ak by sme to nerobili nezistime preco su intervaly ciste male a velke. Ze postupne aj zostupne maju prima,kvarta,kvinta,oktava rovnaky pocet poltonov. A ostatne su smerom hore o polton vacsie ako smerom dole. Vraj neuvazujme so zvacsanymi a zmensenymi, ze je to len teoria. Tak prideme o krasne hororovy nadych vzdialenosti 6-tich poltonov. Lebo ak sa lepsie prizrieme v zakladnych intervaloch chyba. A ako sa nam hodi v death-metale.

A teraz prejdime k stupniciam viac ako sedemtonovym. Zistime, ze sme si tie intervaly znasilnili. Pouzivame prima az oktava s vynechanou napr. terciou a pridanim vselijakych zmensenin a zvacsanin. Ale mali by sme teda pri osemstupnovych aj nona, teda stale pridanim dalsieho tonu stupnice aj dalsi interval. Len takto zistime, ze smerom hore a nadol bude pripadat ten isty poltonovy odtrh inemu intervalu a pridavanim bluesovych po sebe nasledujucich viacerych poltonov sa to este viac komplikuje, takze to skripe na celej ciare.

Takze preto som hodil do eteru aby sme nasli konstruktivne riesenie aby sme tou teoriou neodplasili zacinajucich. Pre mna niet vacsej radosti, ako ked sa zacne niekto venovat gitare kvoli tomu, ze ma pocul hrat. A mam ho odplasit touto teoriou? Dejepis JE potrebny. Ale pre modernu hru su tam obrovske medzery. A verim ze existuje jednoduchsie riesenie. A myslim si, ze poznatky z tejto teorie ma o moc dopredu na gitare neposunuli.

Naposledy upravil martinlm, : 21.11.2006 2006 12:45

Ja mam otazku k intervalom.     C-C   je prima.    C-D je sekunda, a je to vzdialenosť dvoch poltonov.        E-E je prima  E-F je tiež sekunda, ale je to vzdialenosť jedneho poltonu, čiže je to iny interval , nie?   Jak je to?       C-D bude velka sekunda   a  E-F bude mala sekunda?        Díky

E a F su pri sebe to preto

podla mna bude dobre, ak si trosku nastudujes aspon zakladnu teoriu, ak si tak uz spravil, tak by som si to zopakoval, pretoze v tom mas trochu misung.

ked ako priklad uvadzas stupnicu Cdur, tak ton E nie je prima ale tercia a ton F je kvarta. isto tam aj niekde bolo vysvetlene preco je medzi niektorymi tonmi stupnice vzdialenost jedneho tonu a inde iba polton ;)

styrioci nemyl ho. intervaly su vzdialenosti medzi tonmy a jedno v medzi ktorymi. tie nazvy totizto oznacuju aj postavenie tonu v stupnici. blade hovory o vzdialenostiach medzi tonmy a nie o postaveni tonu v stupnici. ako si prisiel k tomu ze uvadza ako priklad c dur...

intervaly su vzdialenosti nejakeho tonu voci zakladnemu tonu toniny. cize logicky mi z toho vychadza, ze ked zacal s tym, ze c je prima a d sekunda, tak e nemoze byt znova prima a f sekunda. kedze zrejme chcel uviest ako najjednoduchsi priklad toninu c-dur.

chalanisko oznacil C-C a nie C, E-F a nie F. pre priklad v tonine sa pouzivaju akordy napr. kvintakordy .oznacuju sa v nich vzdialenosti medzi tonmy akordu alebo vzdialenost tonu k zakladnemu tonu stupnice vyjadrujucej danu toninu? to ,co si napisal je tiez pravda ,len taka ina. mozez hrat aj terciu od tercie. a ked chces aj sekundu od kvarty. :drink:

nie interval je vzdialenost medzi tonmi. teda C-C je prima C-Cis mala sekunda C-D je velka sekunda C-Dis mala tercia C-E je velka tercia, ale aj E-E je prima E-F je mala sekunda E-Fis je velka sekunda E-G mala tercia a E-Gis velka tercia.  :zdar:

no konecne odpoved aku som hladal :)  cize to mam nastudovane dobre...   styrioci trohcu inak pochopil   :)        dik za odpovede

zvacsena moze byt len kvarta a kvinta, ale to ty vies tak ho nemyl  ]:->

no mozno nam zrusi aj intervaly  ;D

co uz sa to aj stihol zrusit?  ;D

Tak tak. :drink:

Blazej to vie, ale asi nechcel reagovať.
C-Cis je zväčšená prima, C-Dis je zväčšená sekunda..    Len aby bol poriadok..

Sorry, boli tu chyby, tak nech to nematie...

Ja by som si na začiatok rozdelil intervaly na: 1, základné
                                                                         2,odvodené
 Základné: -čisté /1,4,5,(8)/
                  - malé a velké /2,3,6,7/
 Odvodené-zväčšene /dvojzväčšené//
                  -zmenšené  /dvojzmenšené/ 
  
 No a potom z toho "zakladu"    zložené, konsonantné,disonantné,doškalne,alterované,enharmonické  :)
Kua,dam 8-mičku do zátvorky a z oktávy je smajl.      
                 

Uz som to opravil. Vdaka za vysvetlenie. :(

Ano, mozes, je zaujem.

jasne, bude to na uzitok, aspon si myslim  ;)

...neviem to tu ani za nic na svete najst . . . bola tema o mulltiintervalovej muzike ci ako sa to vola, ked je stupnica rozdelena  viac ako na 12 tonov, aj nejaki interpreti boli spomenuti . . . pomozte mi dakto lebo  zosaliem

http://en.wikipedia.org/wiki/Quarter_tone

dakujem za pomoc . . . uz to tu vzdy najdem . . . :)