Gitarové fórum A.D. 9.1.2004

Na základe nápadu, ktorý mi poskytol Limonádový Joe, som sa rozhodol napísať nejaký cyklus príspevkov, ktorý by pomohol všetkým maníkom pokúšajúcim sa podomácky nahrávať svoje výtvory, aby kvalitu svojich demosnímkov posunuli o úroveň vyššie. V článkoch uvediem, čomu sa treba radšej vyhnúť, čo naopak treba dodržať, ako urobiť zvuk nahrávky čo najviac vyhovujúcim pre posluch.

Príspevok prvý - psychoakustika časť 1

Jedná sa o interdisciplinárnu vedu, ktorá sa zaoberá zjednodušene povedané tým, prečo nejaké zvuky náš sluch vníma tak, ako ich vníma, a prečo nie tak, ako to exaktne namerajú prístroje. Bez znalostí základov psychoakustiky je prakticky nemožné urobiť dobrú mixáž skladby.

Začal by som tým, že mám kamoša. ktorý sa na všetko pozerá analyticky a exaktne. Všetko vidí cez optiku čísel, súvislostí, vzorcov, aritmetických pomerov. Pokúšal sa dosť dlhú dobu nájsť dokonalý a presný návod na namixovanie perfektne vyváženej skladby. Išiel na to logicky, zisťoval, kožko dB ukazuje VU meter na basovom parte, kožko na klávesovom, akú úroveň dynamiky by mal mať sólový nástroj, spev, dokonca meral spektrum cez analyzér ... až po roku prišiel na to, že hžadá niečo, čo v praxi neexistuje, ako kedysi alchymisti hžadali kameň mudrcov ... ja som mu to vravel už dávno, ale on to musel proste pochopiť sám na vlastnej skúsenosti. Súvislosti, ktoré fungovali v jednej skladbe úplne tutovo, po mechanickej aplikácii na inú skladbu úplne rozhodili vyváženosť pomerov mixáže nástrojov a spôsobili príšerný vnem z posluchu. Prečo je tomu ale tak?

1. Subjektívny pocit hlasitosti zvuku závisí nielen od akustického tlaku, ale aj od jeho spektrálneho zloženia! Zvuky, ktoré majú viac vyšších harmonických frekvencií, nielenže náš sluch vníma ako zvuky ostré, ale dokonca aj ako oveža hlasitejšie, ako je v skutočnosti ich objektívne meraná hlasitosť. Trebárs sínusovka a pílové kmity o rovnakej základnej frekvencii a rovnakej amplitúde znejú subjektívne s rozdielnou hlasitosťou (píla je hlasnejšia). Podobne to samozrejme platí aj v prípade, že neuvažujeme rovnakú amplitúdu, ale rovnakú efektívnu hodnotu signálu.

2. Druhým dôležitým poznatkom psychoakustiky je maskovanie signálov. Jedná sa o jav, keď zmiešam dva signály s podobným spektrom, alebo keď sa spektrá týchto signálov prekrývajú, tak bude v mieste prieniku oboch spektier maskovať silnejší signál slabší. To znamená, že jednoducho slabší signál prestaneme pri určitom rozdieli v intenzite ušami vnímať, napriek tomu, že sa dá namerať, že je tam! Rozdiel úrovní, pri ktorom začína tento jav, pritom nie je konštantný (teda nie je to nejaká fixná hodnota), ale silne závisí od spektrálnej skladby oboch signálov. Efekt maskovania je tým výraznejší, čím viac vyšších spektier má maskujúci signál a čím menej vyšších spektier má maskovaný signál.

Tieto poznatky majú obrovský význam pri mixáži. Presne aplikáciou tejto teórie sa totiž dá elegantne vyhnúť situácii, keď nejaký zvuk sa nedá poriadne zamiešať medzi ostatné, buď reve cez všetko, alebo ho nie je poriadne počuť ... Takýto problémový zvuk je totiž najčastejšie zvukom s extrémne vežkým množstvom vyšších harmonických a subharmonických. Typickým prípadom je zle ekvalizovaná skreslená gitara, ktorá má nadbytok výšok a basov. Ak ju trochu viac pridám, kričí cez všetko. Ak ju trošičku viac uberiem, náhle zanikne, utopí sa v podklade. Pri takomto problémovom nástroji často miesto hodín laborovania, či mu nastavím hlasitosť o pol decibelu viac alebo menej, stačí trochu ubrať piskžavé výšky a huhlavé basy a potom ho pohodlne a s prehžadom umiestniť do nahrávky, kde za predpokladu, že ho nič iné v jeho spektre neruší, pekne sadne. Na dnes stačilo, bude pokračovanie ...

Naposledy upravil martinlm, : 13.07.2006 o 12:04

Aha! :)

Mohol by si nieco podobne vyrozpravat aj o dozvuku, ktory je asi tiez dost podstatny pre oddelenie nastrojov v nahravke, ci nie? Kazdopadne sa necham inspirovat a pohram sa zo spektrom jednotlivych nastrojov. Trocha ma metie to, ze ked takymto sposobom (basy+vysky dole, stredy vyssie) upravim spektrum vsetkych beglajtovych nastrojov alebo len gitar, tak v konecnom dosledku budu nastroje aj tak hrat v spolocnom spektre, len posunutom do stredu.

Nechcem, aby to vyznelo, že zo všetkých nástrojov treba vyrezať okrajové zložky spektra. Chcel som tým povedať, že je lepšie, keď to vyrežeš z problematicky miešatežných nástrojov. Je dobré, keď sa nástroje medzi sebou nebijú. Trebárs gitara s mohutnými basmi môže síce sama o sebe pôsobiť parádnym dojmom, ale daj ju dokopy s podobne nahustenou basou (tiež samou o sebe perfektnou) a máš z toho nedefinovatežný hukot, doslova huhlanie a bublanie. Uvediem príklad, ako by to malo byť.

Trebárs idem robiť nejaký hardrock, tak doprovodnú gitaru zastredujem, basu urobím s výraznými basmi a prieraznými cinkavými výškami, ale s trochu menej stredmi. Samy o sebe tie zvuky pôsobia trochu neúplne, ale daj to dokopy a hrá to, u basy počuješ každý tón úplne konkrétne, žiadne bahno, gitara sa nad tým vznáša, je výrazne počuť, ale neprebíja basu a neuberá jej z definovatežnosti. Ak by som urobil úplne zahuhlanú basu bez toho vrchného spektra, tak vyššie harmonické gitary budú maskovať attack tónu basy a výsledkom bude huhlanie.

Alebo iný príklad. Ideš robiť reggae alebo ska. Basu nahustíš, ubereš jej výšky, u gitary uberieš zase basy a ono sa to pekne spojí dohromady, basa je pekne tučná a gitara seká druhú a štvrtú dobu brilantne a čisto v stredoch a výškach. Proste vtip je v tom, že na miestach, kde sa pásma nástrojov stretávajú, je treba z jedného aj druhého trochu ubrať, ináč sa začnú medzi sebou maskovať a potom je ich ťažké medzi seba nejak zmysluplne zamiešať.

A druhá vec - vždy je dobré menej potlačiť pásma, ktoré sú pre daný zvuk charakteristické, a radšej ubrať z nich na nástroji, kde to pásmo nie je až také podstatné. Trebárs v tom hardrocku to basové pásmo v gitarovom zvuku síce gitare pustenej osobitne dodáva hutnosti, ale bude sa biť s basou a kopákom. Proste je to o kompromise, čo môžeš obetovať a čo nie. Preto to je umenie, nie remeslo. Dobrý mix je vždy o hžadaní toho, čo ubrať bez toho, aby tým utrpela nahrávka.

Naposledy upravil martinlm, : 13.07.2006 o 12:06

pokracovanie nebude? paci sa mi to...

. . . .  aj ja tu uz chvilu cakam . . .

ja tiez cakam... aj ked.. mam moc laicky nazor ked si myslim ze aj tak to musis nastavit tak aby ti to slo do usi? - skor by som prijal triky ako napr. jednu gitaru supni do laveho kanalu potom skopiruj a supni do laveho kde s nou urob toto a tamto.. noo asi som sa nevyjadril presne.. myslim ze napr ked sa nahrava spev casto sa nahra 2 a viac krat a pusta sa to spolu.. abo zas viac stop gitar.. ako sa to potom sklada do vysledku? prplem sa v tom len pre to ze som pocul ze v nejakych "nahustenych projektoch mal niekto okolo 30 stop gitar (co mi pride dost chore;-)))) ale na nieco to asi bude nie? ako to robite vy? pracujete vzdy len s danou jednou stopou? staci vam vyhrat sa s polohou "PAN" na to aby ste rozdelili signal v kanaloch sterea alebo pouzivate stereo nahravanie s ktoreho zvucenim sa potom hrate?

davam do placu jeden uzitocny link na web uzitocnych info pre nahravanie

http://www.saecollege.de/reference_material/

ja by som bol tiez rad keby to predator dopisal :) :drink: 

skoda ze je ta stranka v ang :(

ano, ucho nie je oko. Vysoké frekvencie nemôžem porovnávať  s basovými, čo sa týka decibelov, lebo ucho je na vysoké frekvencie citlivé, takže ak nastavím basu na -6dB, tak môžem kľudne dať nejaký pisklavý zvuk až na -20dB...

V Muzikuse býva celkom zaujímavý článok o nahrávaní a veciach k tomu,napr. teraz v čísle 2-Frekvence,panorama a hloubka.

Autor nechcel povedat, ze na vsetko treba dat basy a vysky dole. Autor chcel povedat, ze kazdy nastroj ma svoje frekvencne pasmo a niekotre sa zvyknu neziaduco prekryvat, co je zaklad pre nahovno znejucu nahravku. Teda toto si treba uvedomit pri mixazi a este lepsie uz pri nabere jednotlivych nastrojov.  Az nasledne ak je treba tak eqvalizovat. Tato veda, je ale este na vela stran, panorama, hlbka, velky vplyv ma samotny napad, aranzma piesne a ruky muzikanta...