V novembri 2018 Slovenský rozhlas avizoval koncert skupiny Progres 2 v Košiciach a Bratislave. Z Bratislavy malo byť vystúpenie vysielané, alebo robený záznam (?). A ja skalný fanúšik Progresákov som si kvôli tomu namontoval na balkóne anténu „háčko“ s medenými trubkami, aby som po 15 rokoch nepočúvania rozhlasu „bol pri tom“. Vysielanie sa ale akosi nekonalo, alebo ja som ho nezachytil
Po „prehliadke“ ponuky ďalších rozhlasových staníc som znechutene nechal anténu slúžiť ako bidielko pre mestské hrdličky. Platiť koncesionársky poplatok je naozaj nehorázny prepych a výpalníctvo zo strany RTVS...
Ale ako som neskôr zistil na stránke
http://www.progres2.org/, Progres 2 vydal nedávno nový album s názvom Tulák po hvězdách. Plný očakávania som ho z internetu stiahol, a ponúkam teraz svoje pocity a dojmy...
Podľa počtu pesničiek to vyzerá na dvoj-album. Očakával som, ako doteraz bolo u Progresákov zvykom, kompaktný tematicky a zvukovo ucelený projekt, rockovú operu, zvlášť popri tom, v akom obale sa tento album prezentuje ...Ale očakávanie sa nenaplnilo. Album obsahuje 17 pesničiek, ktorých autormi sú viac-menej rovnocenne Kluka, Dragoun, Váně a Morávek. Prekvapila ma tematická rôznorodosť, ktorá myslím si, dosť uškodila albumu. Album začína sľubne songom Výš-prolog (Váně), ktorý evokuje album Mauglí. Hneď potom nasleduje nemilé prekvapenie v podobe nie síce zlých textov o komunistickom útlaku (Rudá zloba, Bezpráví, V lisu), ale na takúto „angažovanosť“ predsa ich fanúšikovia neboli zvyknutí...Progres 2 predsa len nie sú Karel Kryl. Určite nadčasovejšie pôsobí Muzeum planety Země a Rozhovor s centrálním mozkem z albumu Dialog s vesmírem.
Medzi spomenuté songy vsunutá tematicky iná Můra...Ďalšou témou na albume je „duchovno“ od buddhistických reinkarnácií až po Kristov odkaz (Cesta ven, Malá smrt, paní Óm, Vracím se k Tobě, Blues). Pelcova Vracím se k Tobě je ukážkou jeho potenciálu tvoriť stále dobré ploužáky. Aranžmá a zvuk veľmi pripomína Hapkove-Horáčkove songy.
Hudobne sa odlišujú Dragounove pesničky (Poznám tě, Tvůj kód, Igar), v ktorých si drží svoj rukopis zo sólových albumov Stín mý krve alebo projektu T4-Pár tónů a slov.
Keď už bol poslucháč dosť potrápený touto rôznorodosťou, prídu konečne na záver songy s „džungľovou“ tematikou – texty I. Petlan (Arunga, Igar, Selpa).
No a úplný koniec Nezabiješ, Blues...
Čo mi popri tematickej stmelenosti na albume chýba, je kompaktný progový zvuk. Oproti starým albumom je zvuk síce čistejší, čitateľnejší, ale zvukovo farebne chudobnejší. Absentuje Dragounov zvukový arzenál (použité analógové zvuky sú dosť neoriginálne), aj gitarové zvuky pôsobia bez invencie, iba Kluka sa posnažil o zvukovú pestrosť, ktorá ale paradoxne nepriniesla želaný výsledok. Chýba zvuková mnohovrstevnatosť, zložitejšie progové vyhrávky a postupy, aj keď základ tam je...Celkovo pesničky pôsobia zvukovo ako polotovar, ktorý ešte len čaká na svoje dozretie, koncertné vyhratie a inštrumentálne prepracovanie.
Suma sumárum, aj keď jednotlivé pesničky majú potenciál, tématická rozorvanosť albumu dosť uškodila. Starý progový charakter si držia songy z autorskej dielne Kluka-Váně, Dragounov prínos je tiež obohatením, ale chýba kompaktný zvuk a lepšie aranžmán.