Co sa Müllera tyka, tak mne sa zda, ze s tym jeho spevom je to tak, ze uplne na zaciatku kariery spieval horsie, ako neskor...ale je pravda, ze terajsie najnovsie veci som nepocul, takze totalnu sucasnost nemozem zhodnotit.
Vo vseobecnosti:on si vytvoril taky velmi svojsky zaner, naozaj blizky sanzonu...teda niecomu, co je viac orientovane na text, ako na melodiu a spev. Intonacne, niektore veci dost pilili usi, co sa intonacie tyka.
Texty pise zaujimave, v case svojej drogovej "afery" priznal, ze vacsinu napisal pod vplyvom drog. Ista malebnost a myslienkova pestrost sa im neda upriet, aj ked casto posluchac vlastne nevie, o com tie texty su...teda asi su len tak, aby boli
Co mi obcas vadi, je jeho sprievodna kapela, kde mi furt cosi vadi, tazko to charakterizovat, ale ten zvuk v spojeni s Müllerom je pre mna taky zvlastny, nemam to rad... Naopak, take veci ako?Cigaretka na dva tahy, ci Milovanie v dazdi su vyborne - aj zvukovo - prave vdaka napadu so zvukom, ci vdaka nezabudnutelnemu solu Henryho Totha.
Zhrnute: Müller si napriek problemom s intonaciou zasluzi byt v "Panteone" slovenskej pop music vdaka nezamenitelnemu charakteru a originalite.
