RSS

[proghopik]

ono to neni zas alchymia ze menime vodu na zlato

Jasne. Aspon, ze mame ale fajn panske huncutstvo. Zeny nam mozu len zavidiet. 

[Zvukár Andrej]

cele to tu je jeden problem.

Andrejovi vadi, ze sa hovori, ze "tato lampa ma menej vysok, basov.. a pod". Spravne povedane ma len iny zisk na tychto frekvenciach(zosilenie). Cize tym sa da laicky povedat, ze kazda lampa ma inu farbu zvuku, co v konecnom dosledku samozrejme ma.

Aj ja radsej poviem, ze ma menej basov, ako to, ze "elektronka ma mensi zisk na nizsich frekvenciach"

Ale ja tvrdím, že ten zisk je frekvenčne nezávislý (klesať začne niekde nad akustickým pásmom). V tej elektrónke nie je nič, čo by mohlo frekvenčnú závislosť zisku spôsobiť.

[mario bross]

heh? To by znamenalo konstatny zisk na vsetkych frekvenciach. to je sice pekne, ale realne to tak urcite nie je. Aj tranzistor ma obmezene pasmo. Tu sa nejedna len o pocutelne frekvencie, ale aj o vyssie harmonicke. Tie urcuju farbu zvuku. Cize ak napr. tranzistor 10kHz prepusti uplne ok, dajme tomu 1:1 tak napr 200kHz uz nie a prave tych 200kHz sposobi, ze to v spektre bude chybat a prejavi sa to skaredym skreslenim (preto su tranzistory take chrcaky aj ).

[pista58]

Malokedy s Tebou zvyknem suhlasit, ale toto si myslim vystihol celkom realne.

Este som si vsimol aj to, ze niektore lampy maju proste vacsi priestor, zvuk je akoby viac nafuknuty, viac 3D. Ked v hifi ampe vyberiem Mullardy alebo Brimary a supnem tam Tesly ECC803S a 802S, tak vyslovene hned citit, ze zvuk je akoby "mensi". Tam je potom teda co orezane?

viac 3D = viac kachliciek na zachode kde sa ta legendarna priestorova nahravka tvorila 

[Zvukár Andrej]

heh? To by znamenalo konstatny zisk na vsetkych frekvenciach. to je sice pekne, ale realne to tak urcite nie je. Aj tranzistor ma obmezene pasmo. Tu sa nejedna len o pocutelne frekvencie, ale aj o vyssie harmonicke. Tie urcuju farbu zvuku. Cize ak napr. tranzistor 10kHz prepusti uplne ok, dajme tomu 1:1 tak napr 200kHz uz nie a prave tych 200kHz sposobi, ze to v spektre bude chybat a prejavi sa to skaredym skreslenim (preto su tranzistory take chrcaky aj ).

Súhlasil by som, keby tvoje repráky tých 200 kHz preniesli a tvoje uši počuli.
Ak je niečo nad hranicou počuteľnosti, tak je jedno, či to je skreslenie, alebo prirodzený signál.

[mario bross]

sak dobre to bol priklad, aby som to nedal blizko seba tie hranice. Kludne som mohol dat aj 100Hz a 2kHz...to je ten isty rozsah.
Ale mas pravdu, nestastne zvolene na priklad, ale to nic na fakte nemeni. Menim parametre na 100Hz a 2kHz  (20x viac. To iste ako 10kHz a 200kHz )

[brdo prvy]

Ale ja tvrdím, že ten zisk je frekvenčne nezávislý (klesať začne niekde nad akustickým pásmom). V tej elektrónke nie je nič, čo by mohlo frekvenčnú závislosť zisku spôsobiť.

no to v celku nemas az tak pravdu... existuje taka anomalia co sa vola mulerov jav..nesuvisi to stym nahodov ? 
mimochodom,tie 4 triodove zapojenie bolo zapojene ako ? zaväzbene ,ci bez ? kaskoda ci pasivna zataz...to su veci so s danym testom naramne suvisia .
Ja v zvelkou oblubou najradsie pouzivam lampy s velkym systemom ,lebo tie sa mi pacia najviac ,hraju tucnejsie.

[proghopik]

Ja v zvelkou oblubou najradsie pouzivam lampy s velkym systemom ,lebo tie sa mi pacia najviac ,hraju tucnejsie.

Myslis audio?

[Zvukár Andrej]

no to v celku nemas az tak pravdu... existuje taka anomalia co sa vola mulerov jav..nesuvisi to stym nahodov ? 
mimochodom,tie 4 triodove zapojenie bolo zapojene ako ? zaväzbene ,ci bez ? kaskoda ci pasivna zataz...to su veci so s danym testom naramne suvisia .

Millerov efekt znižuje zosilnenie na vysokých frekvenciách každého zosilňovacieho prvku (elektrónky aj tranzistora). Frekvencia, na ktorej začína pôsobiť je však vysoko ned počuteľným pásmom. Ak sa dobre pamätám, tak výkonové germániové tranzistory mali tú frekvenciu pod 20 kHz (závisí to veľmi od zapojenia), ale tie už sa desiatky rokov nepoužívajú.
Nakreslil som ten frekvenčný priebeh.

Mám doma preamp, ktorého schéma sa podobá na všetky Mesy a Engle - klasika dve ECCčky. Robil som to kedysi pre jedného gitaristu, ktorý to nakoniec nechcel...

[mario bross]

no praveze nikde neviem najst frek. char. elektronky. Oni idu dost vysoko s prenosom, ale na nizsich frekvenciach to moze byt problem.

Proste ta lampa musi ovplyvnovat frekvencne spektrum. Keby mala konstantne zosilenie cez cele spektrum frekvencii a lampa1 by ho mala cojaviem 50, a lampa2 by ho mala 30, vysledkom bude ta ista farba zvuku (charakteristika), len tichsia hlasitost (char. posunuta smerom nadol) - ale to realne pri vymene lampy neni. Pocutelne sa zmeni zisk, farba a dynamika.

[brdo prvy]

Millerov efekt znižuje zosilnenie na vysokých frekvenciách každého zosilňovacieho prvku (elektrónky aj tranzistora). Frekvencia, na ktorej začína pôsobiť je však vysoko ned počuteľným pásmom. Ak sa dobre pamätám, tak výkonové germániové tranzistory mali tú frekvenciu pod 20 kHz (závisí to veľmi od zapojenia), ale tie už sa desiatky rokov nepoužívajú.
Nakreslil som ten frekvenčný priebeh.

Mám doma preamp, ktorého schéma sa podobá na všetky Mesy a Engle - klasika dve ECCčky. Robil som to kedysi pre jedného gitaristu, ktorý to nakoniec nechcel...

ja viem ze sa to deje vysoko od toho co je pocutelne pasmo ,ale v pocutelnom pasme su nielen sinusove priebehy ,ale aj nesinusove cize ak vyzsie harmonicke z ktorych sa skladaju tieto nesinusove priebehy ovplyvnuje tento mulerov jav ,tak samotna zmena sa prejavi aj v pocutelnom pasme.
Nejdem tu teoretizovat o moznych pricinach rôznej farby zvuku lamp ,ja to proste beriem ako fakt ,ze kazda lampa hra inac a to co to spôsobuje mi je vlastne aj jedno.
Neni nic jednoduchsie ako si pichnut lampu do ampu a skonstatovat ,paci sa mi alebo ne.Za tu dobu co som sa lampami zaoberal som si utvoril ako taky obraz ,ktore lampy sa do coho a na co hodia a to mi v poznani staci

[Zvukár Andrej]

no praveze nikde neviem najst frek. char. elektronky. Oni idu dost vysoko s prenosom, ale na nizsich frekvenciach to moze byt problem.

V tom je jadro tejto témy: tá charakteristika je naozaj rovná od nula Hz až po ten bod zlomu, preto ju nikde neuvádzajú. Ona sa "skriví" až v konkrétnom zapojení.

Proste ta lampa musi ovplyvnovat frekvencne spektrum. Keby mala konstantne zosilenie cez cele spektrum frekvencii a lampa1 by ho mala cojaviem 50, a lampa2 by ho mala 30, vysledkom bude ta ista farba zvuku (charakteristika), len tichsia hlasitost (char. posunuta smerom nadol) - ale to realne pri vymene lampy neni. Pocutelne sa zmeni zisk, farba a dynamika.

Ale o tom je môj test, rôzne hlasitosti som zrovnal a farba je rovnaká, lebo tú určuje zapojenie a nie lampa.
Ida o to, že málo (veľa) basov (stredov, výšok) nezmeníš prelampovaním aparátu, ako sa mnohí domnievajú.
Ak sa po prelampovaní aparátu zdá, že sa naozaj zmenila farba, je to iba placebo efekt. Pravdu počuješ z mojich ukážok...

[garde]

....spravte rovnaký test na celolampových aparátoch....

[Majo Fero]

....spravte rovnaký test na celolampových aparátoch....

presne tak

[Zvukár Andrej]

ja viem ze sa to deje vysoko od toho co je pocutelne pasmo ,ale v pocutelnom pasme su nielen sinusove priebehy ,ale aj nesinusove cize ak vyzsie harmonicke z ktorych sa skladaju tieto nesinusove priebehy ovplyvnuje tento mulerov jav ,tak samotna zmena sa prejavi aj v pocutelnom pasme.
Nejdem tu teoretizovat o moznych pricinach rôznej farby zvuku lamp ,ja to proste beriem ako fakt ,ze kazda lampa hra inac a to co to spôsobuje mi je vlastne aj jedno.
Neni nic jednoduchsie ako si pichnut lampu do ampu a skonstatovat ,paci sa mi alebo ne.Za tu dobu co som sa lampami zaoberal som si utvoril ako taky obraz ,ktore lampy sa do coho a na co hodia a to mi v poznani staci

Veď ja sa z tebou nechcem hádať, ty si tu jediný, čo vie o lampách a zosíkoch viac, ako ja...
Ale keď si vypočuješ tie ukážky, myslíš, že niekto rozozná, ktorá je JJ, Svetlana, Mullard?