Ja mám rád, keď sa folklór kadejako vyvíja, kríži s inými štýlmi, keď žije ... predsa len, ten autentický folklór je nielen pre bežného človeka nezaujímavý, ale dnes trochu "out". Dnes už človek obvykle nechodí pásť ovce ani mlátiť žitko, väčšinou nechodí ani po zboji, takisto humno je už minulosťou a chovať kone je výsadou pár milionárov. Ešteže tie ženy a problémy s nimi ostali, ale aj tam sú nejaké štýlovo-terminologické rozdiely medzi folklórom a bežným životom.
Ako historický exkurz to samozrejme nie je zlé, ale folklór mal svoje zlaté časy vtedy, keď žil, fungoval, spievali si ho bežní ľudia (miesto Desmodu
) a dnes je ten autentický folklór iba akousi sondou do kultúry minulosti a to, čo robí SĽUK a podobné súbory, zasa iba štylizované divadlo. Ani dávno mŕtve spomienky, ani naftalínom raziace nablýskané klišé však nevystihuje skutočnú silu ľudovej piesne, ktorá žije, keď si ju spievajú ľudia a má im čo povedať. Práve to robí folklór folklórom.
A preto sa mi páči, ako to robí trebárs u našich západných susedov Čechomor, Redl, Fleret a podobne. Je to stále ľudová hudba, nie divadelná paródia ani exhumovaná kultúra, ale normálna živá hudba, ktorá sa vyvíja, žije s ľuďmi a v ľuďoch a funguje presne tak ako kedysi fungoval pôvodný folklór. Ľudia to poznajú, spievajú si to, texty sú viac do dnešnej doby, ale ten zdravý základ folklóru tam proste je.