Ozaj sa poslednu dobu rypem v tych nulakoch a coraz viac prichadzam na silu hovadzej kosti, resp. ujistujem sa coraz viac, ze toto je pre mna to prave.
Zistil som, ze s pouzitim Rollernut nulaka zvuk trosku otupne. Jemne sa stratia vysky. Zato ale gitara ladi aj pri hard pakovani. Zacul som rozdiel aj medzi Tusq a kostou. Ta kost ma viac strielavejsi zvuk, jasnejsi a celkovo gitara lepsie znela. Takisto lepsi sustain (aj ked maly rozdiel), a hlavne mam pocit tuhosti gitary, neni to taky gumeny pocit jak z lacnych stratov, kde je trapny obycajny plast. Vzdy sa bavime o hrani na sucho a Fendroidnej gitare - cize skor vintage, nez modern zvuku.
Clovek by ani neveril, aky zvukovy rozdiel spravi jeden nulak...
Myslim si, ze prazce, nulak a kobylka - tri body gitary, ktore ked su spravne nastavene a pouzite spravne materialy, ktore spolu komunikuju, tak musi ta gitara hrat jak vino.
Skusim spravit ukazku pred upravou a po uprave so vsetkym povodnym, len nulak vymeneny.
A este ked si predstavim, ze nastavenie a zapojenie snimacov... nekonecne mnozstvo rieseni zvuku.
... a to z jednej gitary.
Kto sa v tom trosku viac rype - dajte nejake postrehy, celkom ma to zaujima.