Mam teraz chvilkovo doma prakticky nehranu mint 1973 ES335 (nie je moja), tak som si dnes spravit maly duel s mojim Customom.
Tieto 3x5ky su pre mna asi najviac fascinujuce gitary, vzdy ma uputaju ako hra kazda inak - su este menej konzistentne ako Les Pauly. Tato je zhodou okolnosti ozaj vyborny kus - jedna z naj 335, ake som mal cest aj ked je to Norlin. S prehladom zrovnava vsetky nove Memphis reedicie (mal som ich 3), dokonca aj opracovanim je lepsia. Nasucho je ozaj prekvapivo hlasna, viac ako nove stoptaily co som mal, co by malo byt presne naopak.
Dost odlisna je veru od Customa, aj ked maju v podstate rovnake snimace. Ma o dost tensi krk plus ma ho aj uzsi (mali to vsetky od cca 1966/1967 - Fender sirka pri nulaku).
Custom je pocitovo tuhsi (vacsi sklon strun na ABR), ma ovela viac basov a tvrdsi attack s dlhsim sustainom. 335 je viac 3D, viac akoby dycha a je nosovejsia, ten trapeze jej dodava este trochu viac toho hollow charakteru. Pritom je ale prekvapivo citatelna a velmi dynamicka, nic sa nezlieva, oproti novym co som mal velka vyhoda (zrejme to je snimacmi). Cisty zvuk absolutna lahodka, fakt nadhera. Ak by som si veru mal vybrat naslepo, neviem neviem :D